Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
ŠpačinceHľadať
 
 

Zväz záhradkárov

1.jpg

V minulosti sa venovala pozornosť našich obyvateľov najmä pestovaniu poľných plodín a zanedbávalo sa pestovanie ovocných drevín. Je zaujímavé, že v celom chotári nebolo okrem orechov na „Orechovej ceste“ žiadnych ovocných stromov. Zdá sa, že naši občania pociťovali nedostatok ovocia a preto v roku 1860 založili obecnú ovocnú škôlku zvanú „Panšula“, ktorá sa nachádzala v zadnej časti dnešného parku a dopestovalo sa v nej ročne asi 60 ovocných stromčekov. Ovocné stromčeky sa začali vysádzať aj v záhradkách pri domoch, avšak ich ošetrovaniu sa nevenovala dostatočná pozornosť a stromy ničili aj prírodné pohromy. Takáto bola aj v roku 1929, kedy silné mrazy ničili takmer polovicu ovocných stromov.

     Po I. svetovej vojne pri sčítaní v r. 1920 bolo v Špačinciach 161 domov s 1668 obyvateľmi. Počas vojny zomrelo 43 vojakov vo veku 17 – 42 rokov a vrátilo sa 12 vojnových invalidov. Zostalo veľa vdov a ešte viac sirôt. Asi 40% obyvateľov sa živilo roľníctvom, z toho 85% roľníckych usadlostí obrábalo pôdu do 5 hektárov.

     60% obyvateľov sa živilo námedznou prácou v Trnavských podnikoch a na poliach okolitých veľkostatkov. Títo obrábali iba svoje prídomové záhradky, tzv. „humná“ a maličké políčka „kapustnice“ najmä v okolí potoka. Na poliach pracovali zväčša ženy a väčšie deti, lebo mužské ruky chýbali.

     Za týchto okolností sa v našom chotári dorábali len tie najnevyhnutnejšie plodiny na výživu obyvateľstva. Aj na pôde v okolí domov sa väčšinou sadili len zemiaky, zelenina a krmná repa pre chov domácich zvierat. Na pestovanie ovocných drevín ešte nejako nedozrel čas. Pestovali sa najmä slivky na výrobu lekváru, ktorý sa v kuchyniach často používal. V blízkosti domov a stodôl sa pestovali osamele hrušky (krvavničky) a jablone (čapáky, kožienky, hrkáče). Na každom dvore nesmela chýbať moruša (po Špačinsky „malina“), na záhumní sa vysádzali orechy. Len máloktorá rodina bola v pestovaní ovocia sebestačná a keď sa chceli na zimu zabezpečiť jablkami, chodili ich nakupovať na „horné dediny – pod Karpatmi“.

     Na jar 19. mája 1936 bola prvá stromková slávnosť a táto dala podnet k vysadeniu okolo 700 ovocných stromčekov v obci. Tejto jari boli vysadené i čerešne na Vrchnej ceste (dnešnej Čerešňovej) a po oboch stranách cesty, vedúcej do Bohdanoviec.

     Prístup k pestovaniu ovocných drevín sa po II. svetovej vojne podstatne zmenil. Špačinčanom akoby sa uvoľnili krídla a stali sa takmer ovocinárskou veľmocou. Ihneď po vojne sa začali vysádzať v našom chotári celé ovocné sady. Spomeniem len tie väčšie: Chovanova záhrada o výmere 12 ha, na ktorej sa pestovali marhule, čerešne, višne, slivky, neskôr aj broskyne. Ďalej to boli sady rodín: Gabalcových (1,5 ha), Cvikových, Nádaských (Vodičkových), Strakových (pri Dolnom mlyne, kde je dnes záhradkárska osada). Menšie sady mali Koneční, Januščákoví, Geschwantneroví, Nádaskí (Vitáloví), za Novým majerom, atď.

 2.jpg

    Začali sa vysádzať i vinice – Vidličkoví, Chudí, Šulkoví, Kubišoví, Januščákoví, Adamovičoví a v r. 1969 vysadilo 16 ha vinice aj poľnohospodárske družstvo.

     Vzťah našich obyvateľov k pestovaniu ovocných drevín sa zmenil od základu a k lepšiemu. Značným spôsobom k tomu prispela aj naša základná škola a veľa ovocinárskych priaznivcov „náturistov“, ako bol Karol Straka, František Fitoš – bývalý predseda záhradkárov a ďalší.

     Po postavení novej základnej školy bola vytvorená ovocná škôlka „Políčko“ v priestoroch dnešného parkoviska medzi domom smútku a autobusovou zastávkou. Tieto ovocné škôlky mali kvantitatívny ale najmä kvalitatívny význam v pestovaní ovocia.

     Vysoko musím vyzdvihnúť záujem našich obyvateľov o pestovanie ovocných drevín v tomto období. Ľudia si prerobili svoje prídomové záhradky na malé ovocné sady, vinice, zeleninové záhradky a veľkú pozornosť venujú aj pestovaniu kvetov a okrasných drevín. Vytvorili si také malé záujmovo – rekreačné strediská.

  3.jpg

   Obecná kronika uvádza, že 30. marca 1947 bola v obci založená Ovocinárska spoločnosť, ktorá mala 27 členov. Na jeseň tohto roku vysadili v obci okrasné čerešne „Sakuri“. Cestu od Obecného úradu po most vysadili topoľmi a pri potoku smutné vŕby.

     21. mája 1961 bola založená Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov (ZO SZZ) a za predsedu bol zvolený Jozef Vavro. Organizácia realizovala odborné prednášky, zabezpečovala poradenskú činnosť, organizovala  odborné zájazdy, výstavy ovocia a zeleniny. Veľmi dobrú úroveň má aj každoročná výstava vín spojená s ochutnávkou a vyhodnotením.

     Od roku 1970 bol predsedom ZO SZZ Ladislav Pokorný. V ďalších rokoch túto organizáciu viedol od r. 1983 František Fitoš, vtedy mala 170 členov. V dôsledku starnutia členov stále ubúdalo, takže o 10 rokov sa tento počet znížil na 40 a vzhľadom na nezáujem mladých ľudí o takúto záujmovú činnosť ich počet stále klesal, až v r. 2008 ZO SZZ celkom zanikla. Aktívni členovia sa stali členmi Jednoty dôchodcov Slovenska, kde si môžu realizovať aj doterajšie záujmy v záhradkárčení.

 4.jpg

    Zrkadlom úspechov a vyspelosti v záhradkárčení je každoročná výstava ovocia, zeleniny, kvetov a ručných prác občanov našej obce, ktorú ako spoločnú akciu usporadúvajú obecné spoločenské organizácie:

  •  Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov,
  • Záhradkárska osada „Dolný mlyn“ v Špačinciach,
  • Jednota dôchodcov Slovenska (ďalej len JDS),
  • Základná škola s materskou školou,
  • Zväz včelárov.

     Na výstave občania vystavujú všetko, čo dorobili na svojich záhradkách – ovocie, vinič, zeleninu, kvety, ale aj výrobky šikovných rúk, ako výšivky, samorasty, kresby, výrobky z textilu, dreva, ale aj umelecké práce, ako vyrezávanie do ovocia a zeleniny, ba i sochárske dielka.

Žiaci dopracovávajú výstavu vyzdobením sály a svojimi výtvarnými prácami. V roku 2016 sa vystavovalo aj staré poľnohospodárske náradie a rôzne iné potrebné veci v domácnosti a na gazdovskom dvore. O dobrú náladu sa postarajú manželia Dorotkovci,  folklórna skupina Špačinčanka, alebo iná kultúrna zložka. Samozrejmosťou výstavy je aj chutné pohostenie, o ktoré sa postarajú naše dôchodkyne ochutnávkou z kuchyne „starých materí“.

     Dňa 29. októbra 1982 vznikla v našej obci záhradkárska osada „Dolný mlyn“ Špačince. Založili si ju najmä obyvatelia bývajúci v bytovkách na Mierovej ulici, členovia JRD a SŠM, ktorí túžili mať tak ako ostatní dedinčania svoju záhradku. Na tento  účel využili neobrábaný pozemok, na ktorom bolo obecné smetisko a hliník. Na čele tejto iniciatívy boli Ing. Štefan Stríž, Marcel Rybár, Rudolf Ivanovič, Jozef Januščák a ďalší. Pôdu zrekultivovali tak, že smeti zhrnuli do vedľajšieho hliníka, navozili novú zeminu a takto získali plochu 1,46 ha pôdy, na ktorej vymerali 32 záhradiek s priemernou výmerou asi 4 áre. Túto plochu ohradili plotom.

     Pravda, ľahko som Vám to stručne povedal, ale skutočnosť taká ľahká nebola. Na to bolo potrebnej veľa usilovnej práce našich členov a veľké finančné prostriedky.

     Aby táto činnosť bola uskutočniteľná, bolo potrebné založiť organizáciu, ktorá by túto činnosť zastrešovala a riadila. Stalo sa tak 29. októbra 1982, pod názvom Záhradkárska osada „Dolný mlyn“ v Špačinciach (názov od mlyna poháňaného vodou po našom potoku, ktorý sa nachádzal poniže záhradkárskej osady).

     V priebehu rokov záhradkári navzájom zdokonaľovali svoju činnosť, zvyšovali svoje vedomosti v pestovaní zeleniny, ovocia, viniča i okrasných rastlín.

     Postupne sme začali  s výstavbou záhradných chatiek, ktorých sa už v osade postavilo 27. Môžem povedať, že dnes nám záhradky slúžia nielen na dopestovanie úrody zeleniny, ovocia, hrozna, ale aj na účely rekreácie, oddychu a spoločenského vyžitia.

     V r. 2012 sme oslávili už 30. výročie vzniku. Za tento čas sa dožilo veľa našich členov dôchodcovského veku. Avšak získali sme veľa odborných skúseností a mnohé záhradky sa dostali na dobrú úroveň, ktorú môžu zhodnotiť aj občania Špačiniec na každoročných výstavách ovocia, zeleniny, kvetín a ručných výrobkov, ktoré v spolupráci s ďalšími organizáciami uskutočňujeme v jesennom období.

     Dobrý chýr sa rozniesol ďaleko, čo sa prejavilo i tým, že okrem Špačinčanov, už vlastnia v našej osade 2 záhradky občania z Bratislavy a 11 záhradiek občania z Trnavy.

     Predsedom Záhradkárskej osady „Dolný mlyn“ od jej založenia až do 18. júna 2016 bol Marcel Rybár. V tento deň sa celý výbor vzdal svojich funkcií (v dôsledku pokročilého veku – 3 členovia už mali viac ako 76 rokov). Na výročnej členskej schôdzi bol zvolený nový výbor, ktorý si medzi sebou zvolil za predsedu Annu Gašparíkovú. Novozvolenému výboru na čele s predsedkyňou želáme v činnosti veľa úspechov.

      Na záver môžem už len konštatovať, že v dnešnej modernej a pretechnizovanej dobe prešlo aj pestovanie ovocia do veľkých intenzívnych sadov a v tejto konkurencii spomínané ovocné sady v našom chotári neobstáli. Aj špecializácia nášho PD sa poberá iným smerom a tak sady i vinice v našom chotári ostali len spomienkou. Som rád, že v našej obci je ešte veľa ľudí, ktorých vzťah k ovocným drevinám je ich srdečnou  záležitosťou a môžu sa pochváliť peknou úrodou na svojich záhradkách. Najmä si cením, ak tento vzťah k prírode prenášajú na svoje deti a vnukov.

 

 

                                                                                                        Marcel Rybár

                                                                                      bývalý predseda záhradkárskej osady

                                                                                               „Dolný mlyn“ v Špačinciach


 

dnes je: 20.7.2019

meniny má: Iľja, Eliáš

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka