Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
ŠpačinceHľadať
 
 

ŠPCH klub turistov

1.jpg

Súčasní členovia turistického oddielu na Záruboch v roku 2016

 

Začiatok organizovanej turistiky v Špačinciach je spojený s rokom 1977. V tomto roku vznikol pri miestnej TJ Družstevník Špačince turistický oddiel. Jeho zakladajúcimi členmi boli Jozef Horváth, František Urgela a Milan Nádaský. Predsedom oddielu sa stal Milan Nádaský. Hneď od začiatku sa turisti venovali značkárskej činnosti a pomáhali udržiavať turistické chodníky.Turisti s batohmi, stanmi a spacákmi na chrbtoch brázdili krížom-krážom československé pohoria. Dostali sa však aj za hranice Československa, najďalej na severnú
stranu pohoria Kaukaz. Táto malá skupinka turistov sa postupne rozrastala a v roku 1982 dosiahla počet 20 členov. V období rokov 1982 až 1983 viedol turistický oddiel Jozef Horváth.Po ňom prevzal predsednícku stoličku Pavel Nádaský.Začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia prišla do klubu skupina nových mladých členov – Pavel Nádaský,Jozef Nádaský, Michal Suchoň, Jozef Adamovič,Viliam Kubiš, Jozef Čmehýl a ďalší. Odvtedy sa datuje skutočný rozmach turistiky v Špačinciach. Táto skupina sa v spolupráci s miestnym aktivistom ochrany životného prostredia Imrichom Kubišom (tiež členom turistického oddielu) brigádnicky zapájala do skrášľovania životného prostredia v obci, rekonštrukcie kultúrneho
domu a podobne. Za odmenu obec pridelila turistickému oddielu miestnosť (v Šulkovom dome). Turistický oddiel mal tak svoju vlastnú klubovňu, kde sa členovia mohli stretávať a kde mali uskladnenú turistickú výstroj, stany, spacie vaky a iné veci. V tomto období členovia turistického oddielu nainštalovali turistický pútač (nástenku) v parku pri kultúrnom dome oproti reštaurácii Raketa a v predajni potravín Jednota. Členova turistického oddielu sa venovali hlavne pešej a vysokohorskej turistike. Medzi členmi však neskôr bola obľúbená aj cykloturistika a v zime lyžiarska turistika na bežkách. Členovia oddielu sa začali venovať aj výkonnostnej turistike. Zúčastňovali sa rôznych diaľkových pochodov po celom Československu, čím začali plniť podmienky udeľovania výkonnostného odznaku pešej turistiky (VOPT). V roku 1985 začal turistický oddiel organizovať vlastný diaľkový turistický Pochod ŠPCH – Špačinskí pekní chlapci. Ako a kedy vznikol tento názov? V sedemdesiatych rokoch 20. storočia bola v Špačinciach obľúbená interliga – súťaž mužstiev v malom futbale. Chlapci, ktorí sa vrátili z absolvovania základnej vojenskej služby – Viliam Kubiš, Jozef Ťažký a Vladimír Ťažký, zakladali nové mužstvo a rozmýšľali nad jeho názvom. Ostatné mužstvá mali honosné futbalové názvy ako Benfica, Torpédo či Ajax, ale oni chceli vymyslieť niečo špačinské, a tak vznikol názov Špačinskí pekní chlapci. Keď po pár rokoch niektorí z týchto futbalistov vstúpili do turistického oddielu, priniesli si so sebou aj tento názov. Turisti si začali hovoriť Špačinskí pekní chlapci, organizovaní v turistickom oddiele TJ Družstevník Špačince.S príchodom Nežnej revolúcie v roku 1989 prišlo aj k zmene spoločenskej a politickej situácie.

2.jpg

P. Valach a J. Nádaský na Minčole v Malej Fatre v roku 1993

 

Turistom v roku 1990 v rámci reštitúcií odobrali klubovú miestnosť. Turisti tak boli opäť bez vlastných priestorov. Prišlo k vzniku samostatnej Slovenskej republiky, rozpadol sa Českolslovenský zväz telesnej výchovy a športu (ČSZTV) ako zastrešujúca organizácia všetkých športov. Vznikli samostatné športové zväzy, ako aj samostatný Klub slovenských turistov (KST). Veľa športových odborov v rámci jednotlivých telovýchovných jednôt zaniklo, organizovaná turistika v Špačinciach však nie. Turistický oddiel sa odčlenil od TJ Družstevník a osamostatnil sa. V roku 1993 získal samostatnú právnu subjektivitu pod názvom: KST, Turistický klub ŠPCH Špačince a vstúpil pod KST.
V roku 2014 sa po 21 rokoch vzdal funkcie predsedu turistického klubu Pavel Nádaský. Od roku 2015 vedie klub Miroslav Lietavec. Turistický klub ŠPCH Špačince má v súčasnosti 25 členov, z toho 5 členov je už v dôchodkovom veku. Počas štyridsaťročnej činnosti špačinskí
turisti vždy robili dobré meno Špačinciam. Získali aj množstvo ocenení. Počas niekoľkoročného obdobia bolo v klube niekoľko vyškolených cvičiteľov a držiteľov 3. výkonnostnej triedy v pešej a vysokohorskej turistike. Cvičiteľské preukazy však podliehajú pravidelnému obnovovaniu, takže v súčasnosti v klube nikto nemá platný cvičiteľský preukaz ani platnú výkonnostnú triedu. Iná je situácia vo výkonnostnej turistike VOPT, v nej pridelené
odznaky majú trvalú platnosť. V klube má najvyšší udelený odznak Pavel Nádaský (zlatý super stupeň) za prejdených 20 000 km počas diaľkových pochodov. Miroslav Lietavec má bronzový super stupeň za prejdených 10 000 km. Ďalší turisti majú zlatý, strieborný a bronzový základný stupeň za prejdených 6 000, 2 000 a 1 000 km. Udelených odznakov aj vyšších stupňov by bolo v oddiele určite viac, no nie každý turista si necháva potvrdiť absolvovaný diaľkový pochod do záznamníka VOPT. Príkladom je účasť našich turistov na ikonickom pochode Trnavská stovka, na ktorom sa už v roku 1982 zúčastnilo sedem Špačinčanov. Pavel Nádaský a Miroslav Lietavec úspešne absolvovali Trnavskú stovku až dvadsaťštyrikrát, Michal Suchoň devätnásťkrát, Jozef Adamovič a František Urgela desaťkrát. Titul Malokarpatský superdiaľkoplaz za úspešné absolvovanie všetkých troch stokilometrových pochodov organizovaných v Malých Karpatoch v jednom roku získal Miroslav Lietavec deväťkrát a Ondrej Lietavec raz. Titul Slovenský superdiaľkoplaz za úspešné absolvovanie všetkých stokilometrových pochodov na Slovensku v jednom roku získali v roku 2008 Miroslav Lietavec a Ondrej Lietavec. Jozef Nádaský je držiteľom strieborného odznaku Turista SSR za absolvovaných 300 dní na turistických cestách.Pekným výkonom sa blysol aj Michal Suchoň, ktorý v roku 1989 prešiel bez prestávky Cestu hrdinov SNP z Bratislavy na Duklu. Je to najdlhší súvislý turistický chodník na Slovensku, meria viac ako 700 km.

3.jpg

M. Nádaský a J. Horváth vo Veľkej Fatre v roku 1986

 

Pochod ŠPCH Špačinskí turisti chodili v hojnom počte na diaľkové pochody v blízkom aj ďalekom okolí. Získali tak dostatok skúseností na to, aby sami mohli začať organizovať turistický pochod. Mali v tom čase vlastnú klubovú miestnosť a tú chceli využiť ako cieľ pochodu. Nevýhodou však bolo, že Špačince sú až 20 km od Malých Karpát. Pochod preto musel byť dosť dlhý. Najskôr mal byť päťdesiatkilometrový, no nakoniec z toho bola „stovka“. Štartuje sa z Melčíc pri Trenčíne a trasa pochodu vedie krásnym moravsko-slovenským pomedzím cez Kykulu, Mikulčin Vrch a Veľkú Javorinu. Tu je cieľ pochodu dlhého 51 km (aj so záverečným klesaním do Starej Turej). V Myjave je cieľ pochodu s dĺžkou 56 km.Len tí najzdatnejší a najvytrvalejší pokračujú ďalej cez Brezovú pod Bradlom a Dobrú Vodu až do cieľa. Trasu pochodu navrhli Jozef Adamovič a Jozef Nádaský,
diplomy Jozef Zárecký a Viliam Kubiš. V auguste 1985 sa konal prvý ročník. Takto sa pochod ŠPCH zaradil medzi tri supervytrvalostné 100 km dlhé pochody v Malých Karpatoch. Pochod si od samého začiatku získal obľubu medzi turistami a každý rok sa ho zúčastňuje
priemerne 40 peších turistov. Od ôsmeho ročníka (1992) sa pochodu začali zúčastňovať aj cykloturisti. Tí môžu ísť svojou vlastnou trasou, ale musia prejsť všetkými kontrolami ako peší turisti. Cykloturistov sa zúčastňuje priemerne na jednom pochode 20, spolu sa teda zúčastní vždy 60 ľudí. V minulosti bol záujem oddeliť cykloturistov od peších turistov a v rokoch 1999 až 2002 preto turistický klub organizoval samostatný turistický aj peší pochod ŠPCH. Cykloturisti však prišli aj na peší pochod, a tak odvtedy sa opäť každoročne organizuje len jeden pochod. Najviac účastníkov bolo na 27. ročníku pochoduv roku 2012 – 80 peších turistov a 19 cykloturistov. Najmenej,len 18 peších turistov bolo v roku 1993 pre veľmi nepriaznivé počasie. Aj v roku 2014 pri 30. ročníku pochodu bola jedna z najnižších účastí, pretože Železnice SR zrušili ranný osobný vlak do Melčíc a turisti sa nemali ako dostať na štart pochodu. Od roku 2016 turisti naplánovali novú stokilometrovú trasu, chceli však čo najviac zachovať tú pôvodnú. Štart je v Novom Meste nadVáhom a trasa vedie cez Čachtický hrad a vrch Roh na Veľkú Javorinu. Tu je cieľ tridsaťpäťkilometrového pochodu.
Ďalej sa pokračuje po pôvodnej trase do Myjavy (cieľ pochodu 50 km) a potom cez Bradlo, Brezovú pod Bradlom do Dobrej Vody. Odtiaľ sa po novej trase ide cez Cerovú, Prekážku a Dolnú Krupú do Špačiniec. Tým sa zmenila aj nebezpečná časť trasy pochodu po ceste
z Dobrej Vody do Špačiniec. Pochodu s novou trasou sa zúčastnilo 60 turistov a ohlasy boli veľmi priaznivé. Najviac účastí na pochodoch ŠPCH majú Peter Groman, Attila Korčok a Pavol Šoula, ktorí sa ho zúčastnili dvadsaťdvakrát. Najviac prejdených „stoviek“ má Peter
Groman (21) a Ondrej Jančík a Ivan Nižnan, ktorí 100 km prešli devätnásťkrát.


 

dnes je: 21.9.2019

meniny má: Matúš

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka