Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
ŠpačinceHľadať
 
 

Poľovnícke združenie Svornosť

Poľovnícke združenie Svornosť

1.jpg2.jpg3.jpg

V obecnej kronike je zaznamenané, že v r. 1927, 1930 a 1932 výkon práva poľovníctva získala Poľovnícka spoločnosť Špačince, ktorá za vtedajší prenájom revíru zaplatila 10 600 československých korún. Výmera chotára v r. 1932 bola 3 846 katastrálnych jutár.

            Kronikár pokračuje: „V celom chotári nie je možné príjemne si odpočinúť. Nie je tu nijakých lesov, nijakých hájov. Zo stromov najrozšírenejší je agát.

            Do roku 1932 sa zo zveri vyskytuje: poľný zajac, jazvec, kuna skalná, množstvo sysľov každoročne ničí kukurice; vyskytuje sa tiež chrčok a ondatra. Z pernatej zveri je vidno bažantov, sojku, straku, šedivú vranu a havrana, jarabicu a túza; pri jarnom a jesennom sťahovaní objavia sa divé husi, sluky, zriedkakedy bociani. Krepelky vyhýňajú. Spevného vtáctva je málo, nemá, kde by hniezdilo (málo stromov).“

            V roku 1933 nastáva v prenájme poľovného práva zmena. Obecné zastupiteľstvo ho prenajalo v troch úsekoch za 2 750 Kčs, 3 150 Kčs a 1 400 Kčs = 7 300 Kčs.

            A opäť záznam z dobovej kroniky: „ V roku 1934 sa koncom júla v chotári objavilo veľa myší. Narobili mnoho  škôd. Trávili ich strychnínovým žitom všetci roľníci spoločne. Panstvá chytali ich do pascí. Jedna osoba chytila 200 – 250 hlodavcov za deň. Tie ničili polia až do januára, lebo jesenných dažďov nebolo a mrazy prišli až po Novom roku.“

            Podľa záznamu v kronike z roku 1937 „ rozšírila sa medzi poľnými zajacmi choroba, tzv. thularemia. Nemocný zajac nevyhýbal sa ľuďom, ba šiel priamo na nich. Choroba sa začala prenášať i na ľudí. Úrady nariadili, kým choroba nebude vyliečená, páliť chytených poľných zajacov.“  Poľovníci utrpeli veľké škody, lebo zo zamoreného územia nemohli odpredať ani zdravé zajace.

            S peniazmi za prenájom poľovného práva sa rátalo aj pri výstavbe nového kostola v r. 1939. Vtedy vypožičali 80 000 Ks z kostolného fondu, ktorý spravoval biskupský úrad v Trnave. Pôžička mala byť splatená za 16 rokov a to zo spomenutého prenájmu poľovného práva.

            V auguste 1944 bolo vyhlásené stanné právo – štatárium. Občanom zobrali všetky zbrane a poľovnícke pušky.

            V predvojnovom období majitelia pozemkov prenajímali revír rôznym spoločnostiam a jednotlivcom. Poľovnícke združenie Špačince I malo od r. 1953 prenajatý revír od JRD. Prvým predsedom PZ bol Michal Ružička a hospodárom Ľudovít Matlák. V r. 1965 sa novým predsedom stal Karol Kučík a poľovníckym hospodárom až do r. 1977 Libor Bínovský. Po uvoľnení revíru na pôde ŠM vzniklo v r. 1965 Poľovnícke združenie Špačince II. Zvláštnosťou bolo, že okrem poľovníckeho hospodára Ľudovíta Matláka, ktorý prešiel z PZ Špačince I, boli všetci Trnavčania, teda aj predseda Ing. Ivan Tichý.

Poľovnícke združenie SVORNOSŤ Špačince vzniklo, na základe rozhodnutia rady ONV v Trnave zo dňa 6. apríla 1973,  zlúčením Poľovníckeho združenia Špačince I, ktorého členovia poľovali na pozemkoch patriacich miestnemu JRD a Poľovníckeho združenia Špačince II, ktorého lovný revír tvorili pozemky Semenárskeho štátneho majetku v obci. Prvého predsedu PZ SVORNOSŤ  Karola Kučíka vystriedal vo funkcii Martin Remenár (1982 – 1990). Ďalším predsedom bol Michal Masár (1990 – 2010).V súčasnosti má špačinský poľovnícky revír rozlohu 2 121 ha.

Členskú základňu tvorí 28 riadnych členov v prevažnej miere Špačinčania a niekoľkí Trnavčania. Predsedom PZ je Peter Ivančík, poľovníckym hospodárom od r. 1978 nepretržite Ľubomír Matlák. Ďalší členovia výboru: Ing. Jozef Mrva (tajomník), Martin Lopatka  (podpredseda a kultúrny referent), Ján Skukálek st.(finančný hospodár), Ing. František Urbanič (kynologický referent) a Juraj Skukálek (strelecký referent). Do funkcie revízora bol zvolený Milan Uváček.

Niektorí členovia PZ SVORNOSŤ Špačince aktívne pracujú v regionálnych i celoslovenských inštitúciách. Ján Skukálek st. je predsedom Obvodnej poľovníckej komory v Trnave a členom rady Slovenskej poľovníckej komory. Ľubomír Matlák je predsedom streleckej komisie a súčasne členom predsedníctva Obvodnej poľovníckej komory, aktívne pracuje v celoslovenskej streleckej komisii. František Mrva je predsedom revíznej komisie Regionálnej organizácie SPZ. Ing. Daniel Strečanský je členom streleckej komisie Obvodnej poľovníckej komory v Trnave.

Členkou PZ SVORNOSŤ Špačince je tiež Ing. Andrea Stranovská, dvojnásobná olympionička v športovej streľbe na asfaltové terče v disciplíne skeet. Dvakrát zvíťazila na svetovom pohári, na majstrovstvách Európy a sveta si vystrieľala 11 medailových umiestnení.

            Ďalšími úspešnými strelcami sú bratia Ján a Juraj Skukálkovci – niekoľkonásobní majstri okresu i kraja. Ján je nositeľom titulu Majster Slovenska v disciplíne na oblúkovom strelisku.

            Naše PZ venovalo pozornosť aj výchove mladých priateľov poľovníctva. Krúžok zložený zo žiakov základnej školy v obci dosahoval výborné výsledky. V 70. – 80. rokoch minulého storočia sa jeho členovia niekoľkokrát stali víťazmi okresného kola súťaže KMPP a úspešnými celoštátnymi reprezentantmi. V r. 1997 špačinské družstvo v zložení: Tatiana Nádaská, Peter Nádaský a Miroslav Kučík dosiahlo v Bijacovciach absolútne víťazstvo. Radosť bola znásobená 1. miestom Miroslava Kučíka v kategórii jednotlivcov pod vedením Františka Mrvu. Zakladateľom KMPP v Špačinciach bol Mgr. Pavol Kaššák. V r. 1982 členovia krúžku Mladý priateľ poľovníctva vysadili 250 kusov drevín.

            Špačinský poľovnícky revír patril v minulosti k najproduktívnejším v okrese Trnava. Až do 70. rokov minulého storočia tu bol stály výskyt dropa fúzatého, ktorý je najväčším lietajúcim vtákom v strednej Európe. Najpočetnejšie zastúpenie mal zajac poľný. Hojné boli jarabice, bažanty a v letnom období prepelice poľné. V 60. rokoch minulého storočia sa prirodzene zvýšil počet srnčej zveri a v posledných pätnástich rokoch najmä v letnom období je častejšie pozorovaná diviačia zver. V roku 2004 Štátna veterinárna správa a Ministerstvo pôdohospodárstva SR rozhodlo o celoročnom odstrele diviakov v dôsledku premnoženia a nebezpečenstva šírenia klasického moru ošípaných.

V rokoch najpočetnejšieho výskytu drobnej poľovnej zveri boli dosiahnuté rekordné úlovky. V r. 1956 bolo ulovených 1 474 jarabíc, o štyri roky neskôr 1 472 zajacov a 429 bažantov v roku 1978. V súčasnosti je lov drobnej úžitkovej zveri zriedkavý a diviačej zveri je podmienený jej výskytom. Bežný je jedine lov srnčej zveri s výskytom kapitálnych úlovkov.

František Mrva v r. 1977 získal za srnčiu trofej striebornú medailu. Milan Uváček v r. 2001 ulovil srnca oceneného zlatou medailou a v r. 2000 a 2006 získali jeho trofeje bronz.

            V r. 2007 odkúpilo PZ Svornosť od svojho člena Ambróza Palšoviča starší rodinný dom. V nasledujúcom roku ho zrekonštruovali a doteraz ho využívajú na stretnutia i na uskladnenie krmiva pre zver.

            Hlavným poslaním Poľovníckeho združenia SVORNOSŤ je zveľaďovanie revíru a ochrana zveri, jej prikrmovanie v zimnom období a budovanie poľovníckych zariadení, najmä krmelcov, zásypov, soľníkov, napájadiel a posedov.

    

                                                            Ľubomír Matlák,

 poľovnícky hospodár PZ SVORNOSŤ


 

dnes je: 20.7.2019

meniny má: Iľja, Eliáš

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka