Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Spoločenský život

Kultúrno-osvetová práca

Kultúrno-osvetová práca v našej obci začala po prvej svetovej vojne, najmä od roku 1923. Začali sa nacvičovať divadelné predstavenia, poriadali sa kurzy materinského jazyka, kurzy varenia a šitia, prednášky, školenia, spomienkové oslavy významných výročí a udalostí. Tieto podujatia sa organizovali za pomoci učiteľov a vtedajších spolkov, najmä Dobrovoľného hasičského zboru, ktorého členovia často hrávali divadlá. Pri mnohých podujatiach účinkovala aj miestna dychová hudba. Podrobnejšie hovoríme o nich v samostatných kapitolách.

O aktívnej kultúrnej činnosti možno hovoriť v štyridsiatych rokoch. Roku 1943 bol založený Hudobno-divadelný krúžok. Jeho členovia pripravovali rôzne kultúrne podujatia, nacvičovali divadelné predstavenia, kabarety a tanečné zábavy. Všetky tieto akcie sa uskutočňovali v miestnosti hostinca U Kollára. Novinkou bol prvý amatérsky džez, ktorý si založili vtedajší mládenci. Hrávali v obci na zábavách a niekoľkokrát aj v susedných obciach.

Po roku 1945 táto činnosť postupne upadala a obmedzovala sa len na príležitostné divadelné predstavenia. V roku 1954 bývalý ONV začal riadiť kultúrnu činnosť a v tomto roku aj v Špačinciach vznikla Osvetová beseda. Jej dobrovoľným správcom bol učiteľ Milan Čerešňák. Osvetová práca sa začala uskutočňovať podľa plánu. Chýbala však primeraná miestnosť a tak aj prvé premietanie celovečerných filmov roku 1957 začalo v spomínanom hostinci. V paťdesiatych rokoch všetky kultúrne podujatia bývali v miestnosti prerobenej z autobusovej garáže ČSAD v Hornom konci.

OB v spolupráci s JRD a MNV vydávala mesačník Špačinské noviny, osvetár nakrúcal Špačinský filmový žurnál, zhotovoval nástenné noviny a fotonoviny, ktoré odzrkadľovali život našej obce. 24. novembra 1963 bol v Špačinciach dostavaný kultúrny dom a tým sa aj zlepšili podmienky pre kultúrnu činnosť. Správca OB už pracoval na čiastočný úväzok. Pokračovalo sa v premietaní celovečerných a krátkych filmov, OB organizovala besedy, prednášky, tanečné kurzy, vystúpenia profesionálnych estrádnych umelcov z Bratislavy, divadelné predstavenia, verejné oslavy, tanečné zábavy v úzkej spolupráci so spoločenskými organizáciami. V našom kultúrnom dome sa uskutočňovali aj celoslovenské súťaže pracovníkov ŠM v kultúrnej aktivite. Napr. v roku 1975 bolo v kultúrnom dome 159 podujatí s účasťou 32 911 občanov.

V roku 1978 bola ustanovená na funkciu správcu OB už profesionálna osvetárka Štefánia Moravčíková, ktorá založila v obci folklórnu skupinu. Začala organizovať rôzne kvízové súťaže v oblasti športu a telesnej výchovy, kurzy šitia, rozhlasové relácie v miestnom rozhlase, premietanie filmov, vystúpenia hudobných súborov a piatkové večery mladých. Po havárii kotla ústredného kúrenia v kultúrnom dome kultúrna činnosť v zimných mesiacoch bola obmedzená. V roku 1981 správcom OB sa stal Julián Kadlec. V tomto roku vznikla Hudobná skupina PROFIL, ktorú viedol Peter Vidlička. Potom sa vystriedali ešte dvaja správcovia OB a v roku 1986 túto funkciu zastával úväzkový pracovník František Mrva. Viaceré kultúrne akcie pokračovali napriek rekonštrukčným prácam v kultúrnom dome.

Od 1. januára 1987 vzniklo Miestne kultúrne stredisko a od 1. mája funkciu riaditeľky prevzala Jana Bilková. Kultúrno-osvetová práca sa začala zlepšovať a mladá osvetárka zaviedla nové formy práce. MKS poriadalo prednášky, výstavy, tanečné zábavy, organizovalo vystúpenia profesionálnych umelcov a začali sa opäť premietať celovečerné a krátke filmy. MKS sa stalo aj zriaďovateľom hudobnej skupiny Profil už pod vedením Milana Habalu. V nasledujúcich rokoch práca strediska sa zamerala najmä na mladých ľudí. Poriadalo pre nich zábavné ale aj výchovno-vzdelávacie podujatia: akadémie, kvízy, výstavky, diskusné večery na rôzne témy, vystúpenia folklórnych súborov, profesionálnych umelcov, tanečné zábavy a plesy. V letných mesiacoch sú to rôzne akcie pre žiakov ZŠ ako premietanie videofilmov a autobusové zájazdy za krásami nášho kraja. Novinkou sú koncertné vystúpenia a zájazdy do zahraničia. MKS ročne priemerne uskutočňuje 80 akcií v úzkej spolupráci s niektorými spoločenskými organizáciami.

Od 1. januára 1991 MKS zmenilo názov na Obecné kultúrne stredisko.


 

Miestna ľudová knižnica

Prvá obecná knižnica v Špačinciach bola zriadená 15. novembra 1925 s malým počtom kníh. Umiestnená bola v škole a viedol ju vtedajší správca školy Leonard Čerešňák. V roku 1933 knižnica mala 255 zväzkov v hodnote 5 888 Kč a 137 čitateľov si požičalo za tento rok 465 kníh, čo bolo na tú dobu pomerne dosť. V roku 1945 knižnica v našej obci skoro neexistovala, lebo počas prechodu frontu sa mnoho kníh stratilo. Podarilo sa zachrániť niekoľko kníh. Knižnicu potom začali dopĺňať novými knihami a v roku 1958 mala už 980 zväzkov vo dvoch skriniach, ale ešte vždy na školskej chodbe.

V roku 1961 ustanovili za dobrovoľnú knihovníčku učiteľku Brigitu Čerešňákovú. Situácia v knižnici sa zlepšovala a v roku 1964 ju presťahovali do kultúrneho domu do samostatnej miestnosti. Mala už 1527 zväzkov a 163 čitateľov prečítalo 893 kníh. Zmenil sa aj názov na Miestnu ľudovú knižnicu. Okresná knižnica v Trnave pravidelne dopĺňala knižný fond a naša MĽK dostala nový nábytok a regále. Začiatkom sedemdesiatych rokov vedúca knižnice pracovala na čiastočný pracovný úväzok. Poriadala besedy o knihách so žiakmi, so ženami a o rozprávkach s deťmi MŠ. Zaujímavé boli autorské besedy so spisovateľmi a básnikmi o ich knihách. Ďalej organizovala rozhlasové relácie, premietanie diafilmov a výstavky kníh. Knižnica pre svojich čitateľov odoberala 35 titulov časopisov, ktoré si mohli v knižnici prečítať alebo požičať domov. V roku 1985 MĽK mala už 8398 zväzkov kníh, 462 čitateľov a 16 166 prečítaných kníh. Od 1. júla1987 patrila do pôsobnosti Miestneho kultúrneho strediska.

Knižnica sa zapojila do celoslovenskej súťaže "Budujeme vzornú ľudovú knižnicu" a v roku 1981 tento titul aj získala. Za dobrú prácu vedúca knižnice v roku 1988 dostala vyznamenanie "Zaslúžilý pracovník kultúry". Pracovala tu do 31. augusta 1991 plných tridsať rokov. Vtedy mala MĽK 13 093 knižných jednotiek, 445 čitateľov a 16 105 výpožičiek.

V septembri 1991 na miesto vedúcej knižnice nastúpila Gabriela Jágrová. Knižný fond poklesol, lebo bolo potrebné vyradiť zastaralé politické a opotrebované knihy. Knižnica pokračuje vo svojej práci a poriada viaceré kolektívne podujatia so žiakmi a s deťmi MŠ.

 


 

Ochotnícke divadlo

V osvetovej práci dôležitú úlohu malo ochotnícke divadlo. Divadelná opona sa v našej obci často dvíhala. Prvé ochotnícke divadlá v Špačinciach sa vraj hrávali už pred prvou svetovou vojnou. Z tohto obdobia sa však nezachovali žiadne dokumenty. Až v roku 1924 začali sa pomerne často hrávať divadlá v našej obci, ktoré vtedy režíroval učiteľ Leonard Čerešňák. Patronát nad ochotníckym divadlom prevzal Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý v tomto roku založili. Prvou divadelnou hrou bola Maryša a hrali ju v lete v amatérskom javisku na dvore vtedajšieho hostinca Martina Strečanského. Ešte v tom roku na Vianoce hrali divadelnú hru Betlehemský hlásnik. Divadelné hry neskoršie režíroval aj Štefan Sersen a učiteľka Mária Paráková.

Ročne sa hrávalo niekoľko divadelných hier. Z nich podľa pamätníkov sú známe: Rozmarín, Dobiáš Klepeto, Vianoce v horách, Kubo, Škriatok, Kamenný chodníček, Strídža spod hája, Za slobodu národa a ďalšie hry od Ferka Urbánka, Tajovského a iných autorov. Nároky stúpali a preto ochotníci, najmä z radov hasičov, urobili medzi sebou zbierku a dali si zhotoviť javisko v Písku, v Čechách, v hodnote 3000 Kč, ktoré ale v roku 1931 zhorelo. Ani to neodradilo nadšencov ochotníckeho divadla a začali si kulisy požičiavať od konkurenčného miestneho divadelného súboru, ktorý od roku 1927 viedol Štefan Gabalec. Súbor hrával divadlá v Uličke v bývalom Kollárovom majeri.

V roku 1935 hasiči kúpili nové javisko, a prvú hru v ňom hrali "Otčenáš". V roku 1942 vznikol divadelný krúžok, ktorý režírovala Ľudmila Strečanská. Členmi ochotníckeho krúžku boli mládenci a dievčatá, ktorí svoj voľný čas venovali kultúre. Javisko im požičiavali hasiči. V roku 1943 si krúžok zo skromného zisku dal zhotoviť vlastné javisko. Hrávalo sa v hostinci U Kollára až do prechodu frontu, kedy javisko bolo zničené a opona odcudzená.

V rokoch 1951/54 divadelné predstavenia hrávali ochotníci z radov ČSM a režisérkou bola Mária Končeková a Vilma Bobeková. S divadelnými predstaveniami vystupovali aj v okolitých dedinách i v Trnave. Potom režírovanie prevzal Vendelín Vidlička. Od roku 1968 divadlá hrávali členovia ZRPŠ pri ZŠ. Réžiu mala učiteľka Božena Kloknerová, ktorá nacvičovala divadelné hry aj so žiakmi ZŠ.

V rámci kultúrnej aktivity SŠM v nacvičovaní pokračoval opäť V. Vidlička. Posledné divadelné predstavenie v Špačinciach bola divadelná hra Ferka Urbánka Hrob lásky.


 

Dychovka

V roku 1921 osemnásti mladí muži založili v našej obci dychovú hudbu. Kapelníka si udržovali zo svojich prostriedkov a to tak, že každý člen ho týždeň stravoval. Hrávali na oslavách cirkevných a štátnych sviatkov, na muzikách a tak získavali peniaze na udržovanie kapely. Niektorí členovia odchádzali za prácou mimo obce a preto sa stav musel dopĺňať. O činnosti dychovky sa nezachovali žiadne záznamy, lebo sa neviedla nijaká agenda. Táto dychovka účinkovala až do roku 1945.

V paťdesiatych rokoch hudobníci predali svoje nástroje zväzákom, ktorí založili novú kapelu. Vedúcim bol Rudolf Čapkovič a predsedom organizácie Ján Holekší. V roku 1955 sa rozpadla aj táto skupina. Hudobné nástroje a noty osameli a uložili ich v bývalej garáži ČSAD, ktorá vtedy slúžila ako kultúrna miestnosť. V roku 1956 vznikla nová dychovka, ale zo starších a skúsenejších bývalých hudobníkov. Vedúcim sa stal vtedajší predseda MNV Štefan Ivančík, ktorý hrával niekoľko rokov v dychovke. Podľa ešte žijúcich členov dychovka prestala existovať v roku 1972.

Na tomto mieste spomenieme, že v rokoch 1968 - 1978 bola v našej obci moderná hudobná skupina Agroklub a jej kapelníkom bol Cehlárik. Založili ju špačinskí chlapci a hrávali na tanečných zábavách i na svadbách.


 

Folklórna skupina

Začiatkom roka 1979 zásluhou Štefánie Rothovej, správkyne OB, vznikla v Špačinciach 22-členná folklórna skupina. Prvé pásmo, ktoré nacvičila, bola Špačinská svadba a na harmonike hral Martin Horváth. Po ňom skupinu sprevádzal harmonikár Rudolf Mišek a od roku 1983 Jozef Slezák. Po odchode Štefánie Rothovej roku 1982 až do roku 1989 vedenie skupiny prevzal Vendelín Vidlička a po ňom Jozef Slezák.

V niekoľkoročnej existencii dnes už 30-členná folklórna skupina interpretuje svojrázne piesne a tance z nášho kraja a dosiahla zaslúžený úspech. Nacvičila ďalšie celovečerné folklórne pásma: Regrúti, Večery na priedomí a Rok na dedine. Skupina sa pravidelne zúčastňovala na súťaži v kultúrnej aktivite poriadanej vtedajším Slovosivom pri SŠM Špačince, kde získala popredné umiestnenia a ocenenia. Účinkovala a účinkuje na rôznych slávnostných podujatiach podnikov, na posedeniach s dôchodcami, pri lúčeniach s brancami a na oslavách prvej písomnej zmienky okolitých obcí.

Pýchou súboru sú manželia Anna a Rudolf Dorotkovci, ktorí svojimi sólovými piesňami získali nejedno ocenenie. Okrem nich aktívna bola aj 8-členná skupina v zložení manželov Dorotkových, Pokorných, Ireny Kučíkovej, Vendelína Vidličku a Branka Slezáka pod vedením Jozefa Slezáka.

Členky folklórnej skupiny účinkovali pri sobášnych obradoch a uvítaní detí do života, kde vytvárali nenapodobniteľnú atmosféru. Členovia súboru nezabúdajú ani na fašiangové pochôdzky, tzv. "Podšable". Bratia Alojz a Rudolf Demovičovci spestrujú vystúpenia súboru tradičnými heligónkami a vo viacerých súťažiach obsadili popredné miesta. Recitáciou skupinu oživuje Anna Hutová a humorným slovom Vendelín Vidlička. Časť folklórnej skupiny účinkuje aj v kostolnom spevokole pod vedením Jozefa Slezáka.


 

Aktív pre občianske záležitosti

V roku 1958 pri MNV založili Aktív pre občianske záležitosti. Jeho úlohou bolo pripravovať kultúrne programy k občianskym sobášom, k uvítaniu detí do života a k významným životným a pracovným jubileám. Počet členov aktívu sa rozširoval a predsedom bol Jozef Klokner, riaditeľ školy. V roku 1986 bol zbor rozšírený na 23 členov a premenovaný na Zbor pre občianske záležitosti (ZPOZ). V tomto roku začali aj rozlúčky so zosnulými pri pohrebných obradoch. Od roku1987 ZPOZ pôsobil aj pri prijímaní žiakov do 1. triedy ZŠ, pri rozlúčke so žiakmi končiacimi povinnú školskú dochádzku a pri ďalších akciách v obci. Hodnotné scenáre pripravovala učiteľka Zlata Matláková. O všetkých akciách sú vedené pamätné knihy. Od roku 1990 vedúcou zboru sa stala učiteľka Anna Dorotková.


 

dnes je: 25.7.2017

meniny má: Jakub

Vývoz komunálneho odpadu

26. júla 2017

Zber separovaného odpadu

27. júla 2017

Rýchle odkazy

Zodpovední

Za obsah zodpovedá
webmaster

webygroup

Úvodná stránka