Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Špačinské nárečie

Začlenenie špačinského nárečia

Zo slovanského kmeňového zriadenia, ktoré tu bolo v období Veľkomoravskej ríše, predkovia Špačinčanov prešli do feudálneho zriadenia. Slovanské nárečie, ktorým hovorili v tom čase, rozčlenilo sa v začiatkoch Uhorskej ríše na jednotlivé nárečia, ktoré sa vyvíjali podľa sociálnych, zemepisných a politických pomerov.

Špačinské nárečie patrí do oblasti západoslovenského nárečia, do nárečia západoslovenského Považia a Ponitria. Obyvatelia hovoria tvrdým trnavským dialektom.


 

Niektoré charakteristické znaky nárečia

1. Nevyskytuje sa dvojhláska "ia": žák - žiak, vozá - vozia.

2. Zachovalo sa nezmenené "é" v prípadoch: šéstí - šiesty, nést- niest, mléko - mlieko, chlép - chlieb, slépka - sliepka. V niektorých slovách pridáva "ie": večjér - večer, otjéc - otec. V nárečí sa nevyskytuje "iu": lepšú - lepšiu, božú - božiu.

3. Zachováva sa tu "ó" ako kón - kôň, móže - môže, stól- stôl.

4. Typické je cekanie a dzekanie. Výskyt "c" je v týchto prípadoch: kosci - kosti, cehla - tehla, mascá - mastia.

5. V špačinskom nárečí je jediné "n" (tvrdé): nemóže, nevjé, nigdia; jediné "l": lúbit - ľúbiť, plúcá - pľúca.

6. V slovách však, všetko je odsunuté "v": šak - však, šecko - všetko.

7. Naše nárečie charakterizujú i zdvojené spoluhlásky ako succa - sudca, slaččí - sladší, palla - padla.

8. Vyskytuje sa tu ďalej v strednom rode tvar vajco - vajce, pleco - plece, líco -líce.

9. V nárečí je veľmi rozšírená skupina "šč": ščetka - štetka, ščava - šťava, ešče - ešte, ščela - včela.

10. Namiesto predložky "zo" sa používa "ze": ze školi - zo školy, ze slámi - zo slamy, ze sebu - so sebou. Namiesto predložky "v" sa používa "ve": ve škole - v škole, ve dverách - vo dverách.

11. Neurčitok vo všetkých slovesách má tvrdú koncovku "-t": robit- robiť, písat - písať.

12. Západoslovenská forma negácie "neni" som (nie som), "neni" si (nie si) je i v špačinskom nárečí.

13. Sloveso musieť má tvar moset.

Pravdaže, existujú i ďalšie zvláštnosti nášho nárečia.


 

Ukážka nárečia: Po jarmeku

Išli sme ze Seredi z jarmeku a zastavili zme sa ve Farkašíne. Kone si každí sellák uvázal ge svojému vozu, a dze indze, do šenku. Porád zme si roskázali varené víno. Takí tam bol mulaččák, že dotál aj ottedi som takí napití neból jak tedi.

Ból som tam na kolesi. S toho Farkašína som išól domo až po Trnavu a furt ma to jakosig hnalo na laví bok. Čo som tahal, to som tahal. Ale čo si ti za koleso! Prišól som až do Trnavi pred Hečku. Bolo takích pet hodzín. Hečko sa na mna kuká a hovorí: "Ježišmária, čo vám je, stríčko? Reku necícím sa dobre, dajte mi sódi." A on hovorí: "Šagvám inšé ani neni treba a zostanete u mna, lebo domo nedójdete". "Ale, reku, čo, šak keccom s Farkašína aš potálto prišól, dójdem aj do Špačinjéc".

Dal mi do dvojdecového pohárika sódi. Polovičku som vipil a už sa mi začala hlava krúcit. Práda, keccom došól zvenku do nútra, bolo zle. Friško som višól ven. Rozum som mal šag dobrí, bassomadušát! Ale čo! Príndem k cehélne, naprociva bráni a naráz rup! do járka. Ani som nehól, zostal som ležat a tisíc korún ve vačku. Naráz nebohí Blanárik išól tade na vozi, vjézól deski a ten ma tam zbadal. Zostal stát a kukal jag vitreščení. Volakoho potom požádal a viložil ma na tí deski a dovjézol domo. Čo bolo doma, to vám už nemóžem povedat.

Rozprával 80-ročný Špačinčan v roku 1967.


 

dnes je: 25.7.2017

meniny má: Jakub

Vývoz komunálneho odpadu

26. júla 2017

Zber separovaného odpadu

27. júla 2017

Rýchle odkazy

Zodpovední

Za obsah zodpovedá
webmaster

webygroup

Úvodná stránka