Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Školstvo

Škola pred prvou svetovou vojnou

Pomerne ťažko je odpovedať na otázku odkedy je v Špačinciach škola. Najstarší zápis je z roku 1713 vo farskom archíve vo Vizitácii biskupa Em. Pangráca na str. 4. Je však veľmi pravdepodobné, že Špačince mali školu už v druhej polovici 17. storočia. Nesprávny je záznam v knihe Komlossi lskolak törtnete, kde je napísané, že počiatky špačinskej školy začínajú od roku 1800. To preto, že v kanonickej vizitácii z roku 1713 sa hovorí o učiteľovi Mathiasovi Gilliornyovi a vo Vizitácii z roku 1756 sa hovorí o učiteľovi Šteff. Kohussovi. Tu sú vypočítané aj učiteľské povinnosti a ustálený učiteľský plat. Je teda zrejmé, že už pred rokom 1800 celých sto rokov škola v Špačinciach existovala.

Prvá budova školy bola na mieste, kde stojí dom nebohého Ľ. Januščáka č. 437. Vo vizitácii z roku 1782 je zápis, že je to dom pri potoku, v ktorom je jedna miestnosť pre žiakov a jedna pre učiteľa. V tejto budove bola škola až do roku 1877. Ešte v roku 1852 bola k nej pristavená izba pre pomocného učiteľa.

Roku 1871 na výzvu hlavného stoličného richtára sa zhromaždili špačinskí občania na poradu o školských otázkach. Zhromaždenie žiadalo: 1. Nakoľko sa zvýšil počet žiakov, je potrebné zabezpečiť dve učebne. 2. Treba ustanoviť dvoch učiteľov: učiteľa a podučiteľa. 3. Zrušiť doterajší poplatok, ktorý platili rodičia štvrťročne (1 peceň, 1 funt soli - asi 40 Dg a 50 grajciarov) a učiteľovi ročne vyplácať z obecnej pokladne 400 a podučiteľovi 200 zlatých.

Nová budova školy sa začala stavať až v roku 1877. Postavil ju Bartolomej Sukup za päť mesiacov a celkový náklad činil 3600 florenov zlatých (1 floren = 1 zlatka). 8. decembra 1877 novú budovu vysvätil trnavský generálny vikár Jozef Boltižár za streľby z mažiarov, vyzváňania zvonov a za doprovodu jazdcov na koňoch. Ako pamiatka na vysviacku školy sa zachovala mramorová doska v starej budove školy tohto znenia: "Erecta Anno 1877 Benedicta ab Jllmo D. Jos. Boltizsar, Eppo Vic. Gen. Tyrn. sub Parocho Paul Sullay." V preklade: "Postavená roku 1877, posvätená najosvietenejším pánom Jozefom Boltižárom, biskupom a generálnym vikárom trnavským za farára Paula Sullayho."

Nová budova mala dve učebne a medzi nimi izbu pre učiteľa. Pokrytá bola šindľom. (Je to prízemie terajšej MŠ.) Priestor, na ktorom bola postavená, bol predtým pustý a v cholere stála na ňom "cholerová šopa".

Popri bývalej notárskej záhrade po pravej strane cesty od Trnavy (kde je dnes kult. dom) bola židovská škola, ktorej roku 1877 zhorela strecha. Roku 1878 bola pokrytá novou strechou, šindľovou. Táto škola v rokoch pred prevratom bola strediskom maďarizácie. Mnohí roľníci posielali do nej svoje deti, len aby sa naučili po maďarsky. Svoju žiadosť o podporu na vyhoretú strechu školy židia odôvodnili: "...je tu r. k. škola, ale v tej sa učí len slovensky, my chceme svoje deti iba v maďarskom jazyku vyučovať...". Školské zákony maďarského ministra školstva Apponyiho z roku 1907 - 1908 dovŕšili zánik slovenčiny aj na ľudových školách.

V spomínaných kanonických vizitáciach sú záznamy aj o učiteľoch. Učiteľ na I. stanici od počiatku školy zastával funkciu organistu. Neskôr, keď bola škola rozšírená na dvojtriedku, učiteľ si najímal pomocného učiteľa - podučiteľa, ktorého stravoval a niečo mu aj platil. Učiteľ bol povinný učiť deti čítať a písať a dva razy do týždňa učiť, prípadne opakovať náboženstvo.

V kanonickej vizitácii z roku 1782 na str. 56 o učiteľovom plate sa hovorí: "Za vyučovanie dietok dostane po 25 grajciarov a výslužku peceň chleba, niečo soli, dreva a vajec, alebo miesto toho 30 grajciarov". Od židov dostával 1/2 libry múky a 1/2 libry strukovín, alebo miesto toho 50 grajciarov. Celkový príjem bol 46 zlatých a 43 grajciarov.

Školský rok vtedy počítali na tzv. "kantri". Učilo sa od zimných kantier (od decembra) do jarných (do marca). Neskôr sa žiaci učili trištvrte roka. Po zavedení povinnej školskej dochádzky ešte dlho trvalo, kým všetky deti začali riadne chodiť do školy.

Z kroniky sa dozvedáme, že v roku 1847 bolo na škole 82 žiakov (43 chl. a 34 d.). V tom sú zarátaní i žiaci, ktorí chodili do tzv. "opakovacej školy". Školská dochádzka podľa uhorských zákonov trvala šesť rokov a tri roky musel žiak chodiť do opakovacej školy obyčajne v nedeľu a preto ju volali "nedeľnou školou." V roku 1852 bolo 70 žiakov (37 chl. a 33 d.). Roku 1896 bolo 135 žiakov "každodenných" a 55 "opakovacích", spolu 190.

Počas prvej svetovej vojny na škole pôsobil iba jeden učiteľ, Jakubéczy starší, preto povinne chodili do školy len prvé tri ročníky. Z vyšších troch ročníkov chodili len 2 - 3 razy do týždňa a to dobrovoľne. Bolo to preto, že jeden učiteľ nemohol učiť všetkých žiakov, ale hlavne preto, že starší žiaci boli potrební v poľnohospodárskych prácach, lebo skoro všetci muži boli na vojne.


 

Škola v I. ČSR

Hneď po prevrate bolo zavedené riadne vyučovanie. Škola mala názov Rím.-kat. ľudová škola a riadiacim orgánom bola školská stolica. Jej predsedom bol dp. Kornel Kausek, farár, ktorý do roku 1923 viedol i správcovstvo školy. Jeho príchodom tunajšia škola veľmi získala. Usiloval sa odstrániť jestvujúce nedostatky a založil školský archív, ktorý jeho predchodcovia nezaviedli. Stávalo sa, že starší občania, ktorí navštevovali tunajšiu školu pred rokom 1910, žiadali školské vysvedčenie a keďže nebolo archívu, vznikalo mnoho nedorozumení. Tu je potrebné spomenúť príkladnú svedomitosť dp. K. Kauseka pri dodržiavaní hodín vyučovania náboženstva v škole. Len v najnutnejšom prípade sa dal zastúpiť.

V školskom roku 1921/22 škola mala iba dve učebne s 229 žiakmi. Preto roku 1922 nadstavili prvé poschodie za 180 tisíc Kčs. Postavil ju Šándor z Hlohovca. Ani nadstavba nevyriešila nedostatok priestorov, nakoľko už vtedy bolo potrebných aspoň šesť učební. Okrem toho nadstavba mala mnoho nedostatkov a preto ju kolaudovali až v roku 1925.

"V roku 1923 školská cirkevná vrchnosť dovolila, aby správcom rím.-kat. školy mohol byť nekňaz. Preto 26. aug. školská stolica navrhla za správcu Júliusa Jakubéczyho, ktorý túto funkciu zastával do roku 1925. Vtedy Apoštolská administratúra v Trnave vymenovala za správcu špačinskej školy Leonarda Čerešňáka, ktorý na škole učil od roku 1923.

Počas vojny v školskej dochádzke bola určitá úľava, čo zhoršovalo návštevu školy. Po prevrate, po ustálení pomerov rodičia ťažko privykali na to, aby svoje deti riadne posielali do školy. Nedbanlivých rodičov škola musela vykazovať na potrestanie a tak vznikalo veľa nepríjemností. Od školského roku 1924/25 zaviedli na škole návštevu siedmeho ročníka. Najhoršia dochádzka bývala v jarných a v jesenných mesiacoch. Mnohí žiaci vymeškávali vyučovanie a tí čo do školy prišli, o 10.00 hod. sa pýtali "s obedom" svojim otcom a iným príbuzným.

Čistenie školy pred vojnou obstarávali žiaci. Školská stolica aj tu urobila zmenu a čistením poverila ženu, ktorá denne čistila školu. Boli časy, keď si žiaci museli donášať do školy aj kurivo.

V školskom roku 1925/26 od 23. okt. do 22. januára bola škola zatvorená pre výskyt šarlachu a 8 detí aj zomrelo. 20. okt. 1926 učiteľ Jakubéczy dostal v triede porážku a 23. okt. umrel. Bol učiteľom 51 rokov a v Špačinciach učil 46 rokov.

Škola mala stále ťažkosti s učebňami, veď v školskom roku 1927/28 bolo zapísaných 230 žiakov. Čiastočné riešenie nedostatku učební nastalo zriadením piatej učebne v roku 1929 prestavbou bývalej stajne pri obecnom úrade.

Školský rok 1930/31 začal s 323 žiakmi a od 1. marca 1932 bola povolená nová, šiesta trieda, čo škole prospelo, ale počet učební sa nezmenil. Preto bol zavedený tzv. feriálny deň. V tomto školskom roku škola mala už 289 učebných pomôcok, učiteľská knižnica 132 a žiacka 152 zväzkov kníh. Aj za týchto podmienok učitelia dosahovali dobré výsledky vo svojej pedagogickej práci. So žiakmi pripravovali kultúrne programy k významným výročiam, poriadali akadémie, výlety a bábkové predstavenia.

22. júla 1937 sa začalo s prístavbou školy, ktorú uskutočnila firma Hlavatý a Sklenár z Trnavy. Pristavené boli dve učebne s kabinetom a stará budova bola celá renovovaná. Na túto prístavbu obec dostala od štátu 16 888 Kčs, od Krajiny 52 400 Kčs, od Trnavského okresu 20 000 Kčs. Celkový náklad činil 307 tisíc Kčs. Prvé vyučovanie v ob-novenej budove začalo už 1. decembra. Posviacka školy bola na Tri krále.

Školský rok 1938/39 bol rušený mimoriadnymi udalosťami. Bolo to najmä ubytovanie vojakov-ženistov v budove školy od 20. septembra do 4. decembra. Toto vojsko po odstúpení značnej časti južného a východného Slovenska Maďarsku nemalo sa kde ubytovať, preto sa toľko zdržalo v našej obci.

Vo februári 1942 ukončila činnosť školská stolica, ktorú podľa výnosu Min. školstva a osvety nahradil školský výbor a predsedom sa stal dp. K. Kausek, miestny farár. Vojna zasahovala aj do školského života: vyučovanie bolo skrátené a školský rok 1943/44 začalo celý mesiac neskôr. Od 3. do 19. januára 1944 boli uhlové prázdniny a školský rok sa skončil už 20. júna.

Vojnové udalosti spôsobili škole značné škody. Od 3. nov. do 21. nov. 1944 nemeckí vojaci obsadili štyri učebne a vyučovanie bolo len poldenné. 17. decembra obsadili už šesť učební a ostali v nich až do 24. marca 1945. Vyučovalo sa v každej triede iba jeden deň v týždni. 3. apríla 1945 obsadili školu sovietski vojaci a vyučovanie začalo až 2. mája. Od februára preletovali nad školou angloamerické bombardovacie lietadlá a kvôli leteckým poplachom deti odchádzali domov po druhej, niekedy už po prvej vyučovacej hodine.


 

Škola po roku 1945

8. júla 1945 podľa výnosu o poštátnení škol naša škola bola premenovaná na Štátnu ľudovú školu. Doterajším udržovateľom bola obec, odteraz štát.

1. septembra 1948 Povereníctvo školstva zrušilo šiestu triedu na národnej škole a zriadilo Neúplnú strednú školu s jednou triedou a 41 žiakmi. Riaditeľkou i triednou učiteľkou bola Mária Štefunková. V nasledujúcom školskom roku bola zriadená i druhá trieda s 21 žiakmi.

K zmene došlo aj od 1. septembra 1950, kedy Neúplná stredná škola bola pretvorená na Strednú školu so 4 triedami. Zvýšil sa počet žiakov, lebo všetci, ktorí doteraz dochádzali do Stredných škôl v Trnave, boli zaškolení do špačinskej Strednej školy. Riaditeľom bol poverený Augustín Wirth. V tomto škol. roku boli zavedené záverečné skúšky pre žiakov končiacich štvrtú triedu strednej školy. Tieto skúšky sa konali až do roku 1959.

Od školského roku 1953/54 podľa nového zákona povinná školská dochádzka bola osemročná. Národnú a strednú školu spojili a vytvorila sa Osemročná stredná škola, ktorej riaditeľom sa stal Leonard Čerešňák. Do obvodu špačinskej školy pričlenili aj 27 žiakov 6. - 8. ročníka z Horného Dubového. Pre žiakov, ktorí chceli pokračovať vo vzdelávaní, bol zriadený jednoročný kurz. Mal 30 žiakov, z toho 12 dochádzalo z Jaslovských Bohuníc, Dechtíc, Kátloviec a z Dobrej Vody. Na škole začala pracovať pionierska organizácia.

V škol. roku 1960/61 sa zvýšil počet tried na 15. V škole bolo 431 žiakov, 18 učiteľov a 9. ročník dobrovoľne navštevovalo 28 žiakov. Škola mala iba 7 učební. Bolo potrebné predísť trojsmennosti a preto zriadili ôsmu učebňu v bývalej kancelárii JRD (na Šulkovom). V tomto škol. roku po prvý raz žiaci dostali všetky učebnice a školské potreby zdarma. Od škol. roka 1961/62 bola povinná školská dochádzka deväťročná a úradný názov školy bol Základná deväťročná škola.

Z uvedeného vidno, že Špačince naliehavo potrebovali novú školu. Zásluhou vtedajšieho predsedu MNV Františka Strečanského, predsedu JRD Ambróza Mužíka a riaditeľa ŠM Jána Ivančíka 22. sept.1965 začali stavať novú školu a do užívania ju slávnostne odovzdali 3. septembra 1967. Je postavená na bývalom futbalovom ihrisku na rozlohe 2 ha 19 árov. Má 2 jednoposchodové pavilóny, 18 učební, dve špeciálne učebne, priestrannú telocvičňu a budovu, v ktorej je družina mládeže, dielne a kuchyňa s jedálňou. Doterajší riaditeľ školy Leonard Čerešňák odišiel do dôchodku po 44 rokoch účinkovania na špačinskej škole.

Vyučovanie v škol. roku 1967/68 začalo 3. septembra. V 18 triedach bolo 500 žiakov, s ktorými pracovalo 22 učiteľov, 2 vychovávateľky, 1 školník, 6 upratovačiek, v školskej kuchyni 2 kuchárky a v zimnom období 2 kuriči. Riaditeľom školy bol Jozef Klokner.

Už v septembri sa začalo s odstraňovaním nepotrebného stavebného materiálu a s úpravou areálu školy: výsadba stromov a ozdobných kríkov, kvetov a na zrovnaný terén zasiali trávu. Do práce sa zapojili učitelia, žiaci a členovia ZRPŠ za pomoci MNV a JRD.

Zaujímavé sú niektoré čísla o počte žiakov. V škol. roku 1971/72 bolo na škole 474 žiakov, v šk. roku 1977/78 už len 365 a v šk. roku 1979/80 iba 375 aj s pričlenenými žiakmi z Horného Dubového. Od 1. sept. 1978 škola zmenila názov na Základnú školu. Nakoľko sa uvoľnili učebne, v šk. roku 1981/82 Odbor školstva v Trnave dislokoval do špačinskej školy niekoľko tried Vyššej priemyselnej školy z Trnavy, odbor železničný a zabrali 6 učební na 3 roky. Počty žiakov naďalej klesali a v šk. roku 1983/84 bolo na škole iba 305 žiakov v 13 triedach, no v šk. roku 1989/90 len 287 žiakov. V roku 1990 riaditeľ školy Jozef Klokner odišiel do dôchodku a na jeho miesto nastúpil Ladislav Lelkeš, učiteľ našej školy.

Špačinská ZŠ dosahovala a dosahuje dobré výchovnovyučovacie výsledky, čo každoročne dokazujú žiaci svojimi vedomosťami na prijímacích skúškach na výberové školy. Na tomto mieste nie je možné opísať všetku pedagogickú a mimotriednu prácu školy. Veľmi podrobne sa o nej hovorí v školskej kronike, ktorá je na škole vzorne vedená. Preto spomenieme len niektoré činnosti.

Veľmi aktívna je mimotriedna a mimoškolská práca našich učiteľov najmä pri organizovaní záujmovej činnosti so žiakmi. Na škole sa poriadajú literárne, športové a výtvarné súťaže. V roku 1974 vznikol na škole krúžok tvorivého písania. Pod vedením učiteľky Zlaty Matlákovej mladí autori zo Špačiniec získali významné ocenenia v celoslovenských súťažiach. Ich literárne texty odzneli v rozhlase, v televízii a boli publikované v dvoch knihách a vo viacerých zborníkoch. (Názvy kníh: Ahoj, svet! a Maľované básne.) Súčasťou práce tohto krúžku je i školský časopis OZVENA, ktorý v tomto roku oslávi 20. jubileum svojej existencie. Viacerí učitelia pracujú so žiakmi v krúžku šachistov, mladých požiarnikov a ochrancov prírody. Žiaci našej školy sa zúčastňujú matematických, fyzikálnych a chemických olympiád. Vyučujúci venujú sústavnú pozornosť rozvoju telesnej výchovy. Na škole pracuje niekoľko športových krúžkov. V minulých rokoch pod vedením učiteľky S. Novotnej a učiteľa L. Lelkeša sa žiaci zúčastňovali na viacerých športových súťažiach a dosahovali slušné umiestnenia. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch učiteľka B. Kloknerová režírovala 15 divadelných hier so žiakmi i s rodičmi. Literárno-dramatický krúžok pod vedením učiteľky M. Thomkovej a žiacky spevácky zbor pod vedením B. Nižňanskej pripravujú hodnotné programy k verejným vystúpeniam. Úspešne pracoval aj strelecký krúžok pod vedením P. Kaššáka, zdravotnícky pod vedením učiteľa L. Lelkeša, požiarnicky pod vedením J. Keníža a elektrotechnický pod vedením J. Ivančíkovej. Pravdaže, pracovali i ďalší učitelia.

Škola organizuje aj výchovné koncerty, detské karnevaly, rodičovské plesy, výlety, zbery liečivých rastlín a odpadových surovín. Za dosiahnuté úspechy škola, učitelia i žiaci získali viaceré vyznamenania, čestné uznania, diplomy i medaily.

Naša škola má dobré podmienky k dosahovaniu dobrých výsledkov v pedagogickej, mimotriednej i mimoškolskej práci. Je vybavená modernými učebnými pomôckami a všetci vyučujúci majú predpísanú odbornú kvalifikáciu a záujem o svoju prácu.

Na našej škole od roku 1967 je aj školská družina. Jej práca je tiež na dobrej úrovni a vychovávateľky svoju prácu spestrujú besedami, kvízmi a súťažami. Nové formy práce s deťmi zavádzala bývalá vedúca ŠD učiteľka Zlata Matláková.

Na škole pracovala aj Pionierska organizácia a jej členovia sa zapájali do všetkých činností, ktoré sa uskutočňovali na škole.


 

Materská škola

Materská škola v Špačinciach bola zriadená 20. mája 1960 v adaptovanej budove v Uličke, na bývalom Tyrolovom dome, v obmedzených priestoroch. Zapísaných bolo 48 detí a za riaditeľku bola vymenovaná Štefánia Sersenová. MŠ bola veľkou pomocou pre zamestnané matky, ale aj pre deti, ktoré si tu rozširovali svoje rozumové i telesné schopnosti. Bola to aj príprava pre povinnú školskú dochádzku.

V školskom roku 1969/70 materská škola sa presťahovala do budovy bývalej ZDŠ, kde boli vyhovujúce miestnosti a zabezpečená celodenná starostlivosť. Zvýšil sa aj počet učiteliek a ostatných pracovníčok. V nasledujúcom školskom roku MŠ mala v troch triedach 80 detí. Dobré podmienky umožnili rozšíriť prácu učiteliek s deťmi: boli to besiedky pod stromčekom, výstavky detských prác a príprava kultúrnych programov k MDŽ a MDD. V školskom roku 1971/72 riaditeľskú funkciu prevzala učiteľka Brestovanská a v šk. roku 1974/75 Valéria Mosná. V nasledujúcom šk. roku sa riaditeľkou stala Anna Maronová.

Materská škola úzko spolupracovala so ZŠ, najmä s učiteľkami prvých ročníkov a s miestnou ľudovou knižnicou. Poriadala aj metodické dni pre učiteľky z okolia. Od roku 1975 sa uskutočnili viaceré opravy budovy a zlepšilo sa aj vybavenie školy. Združenie rodičov a priateľov školy bolo dobrým pomocníkom MŠ najmä pri úprave okolia školy. Detská lekárka pravidelne uskutočňovala lekárske prehliadky. K rôznym akciám školy pribudli jednodňové výlety do okolia.

V školskom roku 1988/89 do funkcie riaditeľky školy bola vymenovaná učiteľka Anna Dorotková. V škole bolo zapísaných 86 detí, ktoré naďalej vystupovali s hodnotným kultúrnym programom na verejnosti. Novinkou boli vystúpenia detí v ľudových krojoch z nášho okolia. Získali si našich občanov, ktorí si ich obľúbili. V školskom roku 1990/91 za riaditeľku bola vymenovaná učiteľka Božena Štefanovská. Kolektív učiteliek MŠ pokračuje vo svojej dobrej práci, spolupracuje aj s miestnymi podnikateľmi a naďalej pripravuje hodnotné detské vystúpenia pri rôznych príležitostiach.


 

Bližšie informácie o ZŠ s MŠ nájdete na:

http://www.zsspacince.edu.sk


 

dnes je: 25.7.2017

meniny má: Jakub

Vývoz komunálneho odpadu

26. júla 2017

Zber separovaného odpadu

27. júla 2017

Rýchle odkazy

Zodpovední

Za obsah zodpovedá
webmaster

webygroup

Úvodná stránka