Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárske pomery po prvej svetovej vojne

V rokoch 1926/27 po uskutočnení pozemkovej reformy nastala zmena špačinského chotára. Z veľkých lánov ostali malé roličky. Rozdelené boli všetky vtedajšie pozemky, ktoré patrili grófom a zemanom a skončila aj ich moc. Zostali len role pridelené k Novému majeru, 400 kat. jutár prevzal štát a prenajal ich Dioseckému cukrovaru. Rozdelené boli aj Chottekove pozemky a zostalo iba pole Schvwertnerovo, ktoré prenajal Reiss. Jednotlivé časti nášho chotára mali takéto názvy: Pozemky po pravej strane cesty do Malženíc = Dolné pole, vedľa neho Lúčna, za potokom = Niže mlyna pod zemanskou, za liehovarom = Pažiť, pod ňou = Dolné lúky a Konopnice, po ľavej strane do Malženíc až po hradskú do Dolného Dubového = Prostredné pole, za stodolami = Záhumnie, pri Zlíne k Paderovciam = Peňažité, pod nimi = Zadné pole, pod ním = Oriešková cesta, po potok bývali Vinice (roku 1877 ich tu bolo 57), od horného bývalého stavu pomedzi dva potoky = Kapustnice, po ľavej strane cesty do Dolnej Krupej = Jamy a Pri cinteri, po ľavej a pravej strane od Trnavy = Niže cesty od trnavskej baby, novší názov bol Na parcelácii. Tí, čo kúpili z "voľnej ruky" (priamo od majiteľa), užívali označenie Na panskom. Roku 1930 výmera celého nášho chotára činila 3846 katastrálnych jutár.

Základnú vrstvu roľníkov tvorili maloroľníci do 5 hehktárov, ktorých bolo v obci 34 %. Nemali dostatok pôdy, ani dobytka a svoje pozemky obrábali vlastnými silami. Za I. ČSR skoro všetci boli zadĺžení a majetok im stále ohrozovali exekútori: raz predávali kravu, inokedy licitovali voly. Daňová sústava bola neprehľadná, preto roľník si ani nemohol plniť daňové povinnosti.

V máji roku 1930 sa uskutočnilo sčítanie hospodárskych závodov. Narátali 3846 kat. jutár, ktoré vlastnilo 275 držiteľov. Zastavaná plocha v obci činila 41 kat. jutár. Keď prirátame k roľníkom poľnohospodárskych robotníkov, môžeme povedať, že skoro všetci naši občania sa živili roľníctvom. Len málo robotníkov pracovalo v trnavskom cukrovare. Deputátnici (poľnohosp. rob. na veľkostatku) nemali veľký plat, ale istý. V roku 1933 ročný deputát bol takýto: 500 kg pšenice, 800 kg raži, 300 kg jačmeňa, 900 siah poľa, 10 m3 dreva, denne 1 liter mlieka a na zimu 6 litrov petroleja.

Nakoľko roľníctvo bolo hlavným zamestnaním Špačinčanov, chovalo sa pomerne mnoho dobytka. Ešte počas prvej svetovej vojny rozšíril sa chov kôz, ktoré pásol najatý pastier za jednu mericu raži, pol chleba a 4 Kč. Obecného pastiera volili každý rok. Pasenie dobytka a oviec v Špačinciach nepamätal nikto už ani v roku 1930. Posledné pasienky boli niže liehovaru, ale tie roku 1863 rozparcelovali medzi občanov. Značný bol chov koní a chovali sa zväčša ľahké kone. Trhy na kone bývali vo Fraštáku (Hlohovci), v Trnave a v Senci.

V kronike je záznam, že v roku 1934 špačinskí roľníci začali sadiť nový druh kukurice zvanej "kurajka", podľa Kuraja, ktorý sa roku 1925 po parcelácii usadil v našej obci a vo veľkom pestoval túto kukuricu.

V nasledujúcich rokoch nedošlo k podstatným zmenám. Spomenieme novinku, ktorá nastala roku 1942, odkedy pri každej mláťačke bol ustanovený úradný kontrolór. Ten predkladal záznam o výmlate na notársky úrad, kde každému roľníkovi vypočítali, aké množstvo zbožia si smel ponechať pre seba, pre dobytok, na semeno a na odovzdanie Obilnej spoločnosti.
 


 

Poľnohospodárstvo po roku 1945

Po prechode frontu roku 1945 naši roľníci si museli navykať na nové poriadky, bolo potrebné hospodáriť po novom. Nadriadené úrady už na roky 1946 - 1949 naplánovali osevné postupy. Plán bol rozpísaný na každého roľníka, ale v skutočnosti sa mu výroba neprispôsobila. Začalo sa aj s plánovanou výrobou mäsa, mlieka a vajec. Toto nariadenie Povereníctva výživy sa tiež ťažko presadzovalo. Do toho prišiel veľmi suchý rok 1947, kedy od marca do novembra nepršalo a miestami sa neurodilo ani toľko, koľko sa dalo do zeme. Účinok sucha sa pociťoval aj na jar roku 1948.

Kolektivizácia v päťdesiatych rokoch patrí tiež k dejinám Špačiniec. V roku 1947 bol v našej obci založený Jednotný zväz slovenských roľníkov, ale nesplnil svoje poslanie. Vo februári 1948 bolo založené Roľnícke strojové družstvo (RSD) a predsedom sa stal Michal Nádaský. Cieľom družstva malo byť uľahčenie roľníkovej práce. Od roku 1949 sa začali zakladať jednotné roľnícke družstvá, zatiaľ na základe dobrovoľnosti. 26. mája 1950 RSD pretvorili na JRD. Začalo sa hospodáriť, no začiatky boli ťažké, veď sa stalo, že pracovníci aj pol roka nedostali výplatu. Novinkou bola Štátna strojnotraktorová stanica v Trnave, ktorá zriadila v našej obci brigádne stredisko so všetkými mechanizmami. Nábor do družstva pokračoval a to rôznymi metódami. Nebolo ľahké vzdať sa rolí, ktoré ťažko nadobúdal otec i starý otec. Jednako však 25. septembra 1952 JRD bolo založené. Za predsedu si zvolili Rudolfa Konečného, za pokladníka Augustína Januščáka a za hospodára Jána Nádaského.

V roku 1953 JRD malo 325 členov. Pravdaže, vyskytli sa aj ťažkosti. V tomto roku sa na poliach objavili prvé kombajny a na stredisku dokončili nový kravín, kde sústredili dojnice.

Na družstvo bol pridelený zverolekár MVDr. Jozef Kučera a v Špačinciach bol zriadený zverolekársky obvod pre obce na Blave. V tomto roku začala Družstevná škola práce. Prednášky v nej bývali večer jedenkrát v týždni. DŠP bola aj v sedemdesiatych rokoch.

V rokoch 1954 až 1956 sa objavili odhlášky z družstva a pracovná morálka nebola najlepšia. Nadriadené úrady dosadili na funkciu predsedu Jána Ivančíka ml. a za ekonóma Ambróza Mužíka zo Štátnych majetkov, ktorí mali dlhoročné skúsenosti z hospodárenia na veľkostatkoch. Po roku sa situácia zlepšila. V roku 1957 boli prvý raz doplatky na pracovnú jednotku. V rokoch 1954 - 1957 sa dobudovalo družstevné stredisko: vybudovali 5 kravínov, dva matečníky, tri výkrmne ošípaných, koniareň, sýpku na 50 vagónov obilia, vodárenskú vežu a silážne jamy.

V marci 1958 došlo k zmene a na funkciu predsedu družstva zvolili Michala Nádaského. V nasledujúcom roku družstvo prebralo všetky stroje od STS. Od októbra 1960 predsedom JRD bol Ambróz Mužík, ktorý má zásluhu o výstavbu družstva. V roku 1961 začali vyplácaťvyrovnávací príspevok k dôchodkom a v roku 1962 i prídavky na deti vo výške ako na ostatných úsekoch hospodárstva. V nasledujúcom roku začali vyplácať aj hodnoty vneseného živého a mŕtveho inventára.

Družstvo bolo úspešné, o čom svedčia viaceré zahraničné návštevy z bývalej Juhoslávie, z Gruzínska, Dánska, z Barmy, Rakúska, Maďarska, z bývalej NDR a ZSSR. V stredisku bola dokončená sociálna budova s kanceláriami, kuchyňou a jedálňou, s bufetom a so spoločenskou miestnosťou. V roku 1961 pribudli ďalšie poľnohospodárske budovy a zariadenia.

V roku 1968 družstvo zaviedlo pevné peňažné odmeňovanie bezpracovných jednotiek a záloh. 27. decembra 1968 bolo zvolené nové predstavenstvo. Predseda A. Mužík zo zdravotných dôvodov odišiel z funkcie a za predsedu JRD bol zvolený Ing. Zdenko Holub. Družstvo z roka na rok dosahovalo stále lepšie výsledky, ktoré boli vyššie ako celookresný priemer. Zameralo sa na výkrm hovädzieho dobytka a na výrobu bravčového mäsa.

Naše JRD dobre hospodárilo aj v 21. roku svojho jestvovania, o čom svedčili výsledky hospodárenia. V roku 1973 zo 77 družstiev v Trnavskom okrese sa umiestnilo na 13. mieste. V nasledujúcom roku družstvo prešlo na bezzáhumienkové hospodárenie a upravili aj výdaj naturálií. V januári 1974 boli doplatky a JRD na každých 100 korún zárobku vyplatilo 30 Kčs. V histórii družstva to boli vtedy najvyššie podiely.

Dobré výsledky sa dosahovali v produkcii zrnín a úspešne sa rozvíjala aj živočíšna výroba. Vedenie družstva venovalo značnú pozornosť svojim členom. Poriadalo pre nich rôzne zájazdy, rekreácie a roku 1974 48 družstevníkov sa zúčastnilo kúpeľnej liečby. Z kultúrneho fondu podporovalo aj športovcov. Od apríla 1975 funkciu predseduJRD zastával Ing. Rudolf Nádaský.

V októbri 1975 bývalý ONV v Trnave rozhodol o zlúčení JRD Špačince, Jaslovské Bohunice, Radošovce, Paderovce a Malženice v jeden spoločný poľnohospodársky podnik s názvom JRD Svornosť so sídlom v Jaslovských Bohuniciach s platnosťou od 1. I. 1976.

Naše JRD v poslednom roku svojej existencie hospodárilo na 1380 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 1345 ornej, 17 ha viníc a 18 ha sadov. V živočíšnej výrobe chovali 802 kusov hovädzieho dobytka a 3691 kusov ošípaných. Čistý ročný zisk bol 4 900 000 Kčs a priemerná ročná odmena pre jedného stáleho pracovníka bola 27 tisíc korún.

V roku 1979 JRD Svornosť obhospodárovalo 4617 ha poľnohospodárskej pôdy, na ktorej pracovalo 704 pracovníkov, z toho 125 dôchodcov s ročnou odmenou 26 650 Kčs. V tomto roku JRD dalo do užívania 12-bytovku v Špačinciach pre pracovníkov JRD a SPPŽV. Družstvo sa zameriavalo na výrobu obilovín, kukurice na zrno a osivo, ďalej na cukrovú repu a strukoviny. Najvyššiu úrodu zaznamenali v roku 1984 a to 6,65 tony/ha. Živočíšna výroba bola široko rozvetvená v chove hovädzieho dobytka a ošípaných. V posledných rokoch prešli na špecializáciu a koncentráciu hospodárskych zvierat. Celých15 rokov predsedom bol Ing. Ján Tomašovič.

31. augusta 1990 sa konala členská schôdza JRD Svornosť, na ktorej sa rozhodlo, že 31. decembra 1990 dôjde k zániku družstva a k rozdeleniu jeho majetku bývalým družstvám. 1. januára 1991 vzniklo v Špačinciach samostatné družstvo pod názvom Poľnohospodárske družstvo Špačince. Hospodári na 1417 ha pody, z toho je 1376 ornej, 13 ha ovocných sadov a 28 ha ostatnej a zastavanej plochy. Hodnota základných prostriedkov k 1. jan. 1991 bola 53 miliónov Sk, zásob 25 miliónov, z toho hodnota zvierat 15 miliónov Sk. K 1. jan. mala družstvo 269 členov, z toho 103 aktívnych. Predsedom sa stal Ing. Rudolf Nádaský.

Výroba družstva sa zameriava na pestovanie husto siatych obilovín, kukurice, cukrovej repy a krmovín. V živočíšnej výrobe má výkrm hovädzieho dobytka a ošípaných. Už v roku 1991 došlo v zmysle platných predpisov k uplatňovaniu si svojich nárokov z družstva z celkovej výmery pôdy, ktorú občania dali do užívania pri zakladaní družstva v roku 1952.
 


 

Štátne majetky

5. októbra 1939 Slovenský štát prevzal veľkostatok od bývalého Dioseckého cukrovaru, ktorý po zabratí južného slovensko-maďarského pohraničia pripadol Maďarsku. K týmto majektom pripojili Lukachichov a Majláthov majer s pozemkami, malženický a Bertovmajer a Gáň. Kancelárie boli na pozemku, kde sú dnes bytovky. SM prevzali budovy v dezolátnom stave a preto v rokoch 1941 až 1943 urobili rozsiahlu výstavbu: dve bytovky pre zamestnancov a dve moderné maštale so sýpkami pri bývalom liehovare, štyri bytovky naproti kostola, administratívnu budovu s parkom a byt pre správcu. Prvým správcom bol Rudolf Vroubek, ktorý má veľkú zásluhu o túto výstavbu. Po pravej strane cesty do Trnavy na "Cestičke" vysadili "vtačí sad" o rozlohe 25 árov pre hniezdenie užitočného vtáctva.

V rokoch 1959 - 1962 pri ŠM bolo zriadené Poľnohospodárske učilište, odbor pestovateľ - chovateľ.

Podľa pozemkovej reformy z roku 1948 sa vytvorili ďalšie ŠM v Trnavskom okrese. V nasledujúcich rokoch nastali organizačné úpravy v pričleňovaní jednotlivých fariem a k zmenám názvu podniku. V roku 1974 riaditeľom SŠM v Trnave sa stal Ján Ivančík.

Vedúcim hospodárstva Špačince viac rokov bol Jozef Winter, Gabriel Fajnor a teraz Ing. Ladislav Ország. Toto hospodárstvo bolo najväčšie v podniku nielen počtom pracovníkov, ale aj výmerou 2026 ha poľnohospodárskej pôdy. Úlohou ŠM bolo zabezpečovať výrobu osív a sadív a na úseku živočíšnej výroby chov hovädzieho dobytka. Zvýšenú pozornosť venovali vytváraniu lepších pracovných, sociálnych a kultúrnych podmienok pre svojich pracovníkov. Zabezpečovali pre nich kúpeľnú liečbu, domáce i zahraničné rekreácie. Zapájali sa aj do celoslovenskej súťaže pracovníkov ŠM v kultúrnej aktivite. Táto súťaž bola viackrát aj v našom kultúrnom dome.

Na hospodárstve pomocnej výroby v minulých rokoch vybudovali ústredné dielne, sociálne zariadenia, sklad materiálu, sušičku, administratívnu budovu s kuchyňou a jedálňou.

Štátny majetok Semat v Trnave, kde patrí aj hospodárstvo Špačince, od 1. mája 1995 je akciovou spoločnosťou. Riaditeľom je Ing. Miroslav Hríbik. Toto stredisko spolu s HPV zamestnáva 116 pracovníkov.


 

Biogal, a. s.

Výsledky v chove hydiny, ktoré sa dosahovali v Trnavskom okrese v šesťdesiatych rokoch, neboli na želateľnej úrovni. Preto viaceré poľnohospodárske organizácie sa rozhodli založiť spoločné výrobné družstvo špecializované na prvovýrobu. 13. januára 1967 do podnikového registra bol zapísaný podnik "Hydinárske družstvo", neskoršie "Spoločný poľnohospodársky podnik pre živočíšnu výrobu", ktorý začínal v bývalých budovách JRD. Tam sa mal predtým vyrábať fibulín.

Dnes je to Biogal, akciová spoločnosť a jeho hlavným programom na farme v Špačinciach je: chov nosníc s jednorázovou kapacitou cca150 tisíc kusov, výroba 35 miliónov konzumných vajec, výkrm brojlerových kurčiat s jednorázovou kapacitou cca 90 tisíc kusov a výroba cca. 700 t mäsa. Zamestnáva 125 pracovníkov a patrí k nej farma v Trnave, vo Vrbovom a v Smoleniciach.

Akciová spoločnosť Biogal sa aktívne zapája aj do verejného života. V minulých rokoch poskytla obci okrem iných foriem finančnú pomoc 200 tisíc Sk na výstavbu domu služieb. V roku 1994 podporila naše zdravotné stredisko prostredníctvom obecného úradu sumou 40 tisíc Sk. Sumou 20 tisíc Sk podporili i stolnotenisový oddiel, ktorý ich úspešne reprezentuje.

Funkciu predsedu od roku 1967 vykonával František Cmero. Podľa novej štruktúry od roku 1968 riaditeľom bol Ing. Michal Paulo, od roku 1975 Ing. Rudolf Stančík a od roku 1989 funkciu riaditeľa zastáva Ing. Milan Minarovič.


 

Šľachtiteľská stanica

Šľachtiteľská stanica ďatelovín vznikla v Špačinciach v roku 1984 a bola umiestnená v areáli hospodárstva SŠM v obmedzených priestoroch. Hlavné ťažisko bolo v šľachtení lucerny odrody Palava a v medzinárodnej spolupráci v šľachtení ďateliny lúčnej a lucerky. V roku 1986 začala sa budovať nová administratívno-prevádzková budova, ktorá bola dokončená v roku 1992. Je to moderná budova, v ktorej sú laboratória, sklady, strojové a technické zariadenia na čistenie vzoriek semena, garáže a ďalšie prevádzkové budovy. V súčasnosti šľachtiteľská stanica zabezpečuje nové šľachtenie lucerny siatej, jačmeňa jarného, sóje a pohánky. V roku 1995 stanica mala uznané dve odrody lucerny: Vanda a Vali. Vedúcim je Ing. Ervin Polák. Stanica poskytuje 20 pracovných príležitostí a je pričlenená k Výskumnému ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch.

V súčasnosti v budove Šľachtiteľskej stanice je umiestené odlúčené pracovisko pracovnej výchovy Stredného odborného učilišťa v Trnave, kde sa vyučujú dievčatá a chlapci v odbore krajčírka, elektrikár a zámočník.


 

dnes je: 29.5.2017

meniny má: Vilma

Vývoz komunálneho odpadu

31. mája 2017

Zber separovaného odpadu

1. júna 2017

Skúška sirén

9. júna 2017

Špačinský kotlík

10. júna 2017

Rýchle odkazy

Zodpovední

Za obsah zodpovedá
webmaster

webygroup

Úvodná stránka