Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Farnosť

Z dejín kostola

Špačinský rímsko–katolícky kostol je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Sviatok je 8. septembra. Pôvodne bol gotický a postavený roku 1312. Zachovala sa z neho časť presbytéria, kde je dnes kaplnka Panny Márie.
Vo vizitácii z roku 1561 sa o kostole hovorí: „Kostol je náležite udržiavaný. Katolícky ľud je sčasti chorvátskej národnosti.“ Vizitátor z roku 1634 píše: „Slávny chrám Narodenia preblahoslavenej Panny Márie, hoci je iba filiálnym chrámom bohdanovskej farnosti, v deň Narodenia P. Márie sa tu schádza množstvo ľudu, ktorý tu prejavuje svoju zbožnosť. Hlavný oltár bol nedávno starostlivo vystrojený skvelými maľbami a sochami. Bohostánok je, ako je to zvykom, vybudovaný v stene a opatrený železnými mriežkami“.
Vizitátor v roku 1673 referuje: „Kostol je akoby znova vystavaný a opatrený klenbou. K vybudovaniu kostola najviac napomohol gróf Mikuláš Pálffy“.
Náš kostol spustošili Bocskayove a Thökölyove vojská v rokoch 1605 a 1683, kedy Trnava zažila najväčšiu pohromu vo svojich dejinách spolu s okolím.
V kostole boli tri krypty: pred hlavným oltárom mala kryptu rodina Spaczayovcov. V kaplnke sv. Martina (terajšia kaplnka sv. Anny) je krypta rodiny Gillianyovcov a v hlavnej lodi kostola bola krypta rodiny Ramacsayovcov. Pavol Spaczay, ostrihomský biskup, v roku 1749 zložil 1763 florenov zlatých na fundáciu za Spaczayovcov, ktoré sa mali odbavovať v špačinskom kostole. Zomrel roku 1751 a je pochovaný v špačinskom kostole pod kaplnkou sv. Anny. 6. marca 1816 zomrel Pavol Revay a pochovaný bol pod starým kostolom. Tabuľa s erbom je zachovaná pri vchode do sakristie nového kostola.

 

Veža a zvony

Kostol má 37 m vysokú vežu, ktorej roku 1777 dali novú kupolu. Najstarší zvon bol z roku 1801, druhý z roku 1814, ale oba v roku 1916 zobrali pre potreby armády v prvej svetovej vojne. Pri ich zhadzovaní z veže, zvon, ktorý bol zasvätený Nepoškvrnenej P. Márii, praskol. Ponechaný bol iba malý zvon z roku 1895, ktorý je zasvätený ku cti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a váži 102 kg.
V roku 1922 špačinskí občania urobili zbierku a kúpili nové zvony. Ulial ich špačinský rodák Ladislav Slezák v Pešti za 24 700 Kč. Nové zvony doviezli 5. júla 1923 a o krátky čas ich posvätili.
Zvony majú po obvode uliate bohaté ornamenty. Tóny veľkého, stredného a malého zvona znejú ako akord a-mol.
Veľký zvon má v strede vyobrazenú Pannu Máriu a nápis: „Nepoškvrnená Panno, kráľovna nebeská, oroduj za nás“. Zvon váži 420 kg a má ladenie A.
Stredný zvon má v strede vyobrazeného sv. Jozefa a okolo je nápis: „Svätý Jozef, ochranco cirkve, oroduj za nás“. Váži 250 kg a má ladenie C.
Malý zvon je pôvodný z roku 1895. Je zasvätený ku cti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, má ladenie E a váži 102 kg.
Na pamiatku rodnej obci daroval Ladislav Slezák 59 kg ťažký zvon s ladením As. V strede má vyobrazeného sv. Jána Nepomuckého a okolo je nápis: „Sv. Ján Nepomucký a Mária Magdaléna, orodujte za nás.“ Bol určený ako umieráčik a po zavedení elektrického pohonu sa prestal používať. Začal sa znovu používať v roku 2003, ale zatiaľ iba na ručný pohon.

 

Fara a duchovní

Rímsko-katolícka fara existuje v našej obci od roku 1332. V rokoch 1619 až 1626 v bojoch Bethlenovcov, ktorí obsadili Trnavu a robili výpady do jej okolia, faru zničili a farára odvliekli do zajatia. Špačince sa stali na viac ako 80 rokov filiálkou Bohdanoviec. Fara bola znovu zriadená v roku 1711. Terajšia budova fary bola postavená v roku 1910.
Prví duchovní boli domáceho pôvodu. V rokoch 1332 – 1337 to boli Henricus a Stephanus. Po nich v zozname duchovných nasleduje vyše 400 ročná pomlka. Ako prvý po tak dlhom období od 6. marca 1706 v našej obci pôsobil Juraj Turkovič, ktorý bol tiež domáceho pôvodu. Farnosť bola ešte stále filiálkou Bohdanoviec. Až 27. apríla 1711, keď sa tu stal duchovným Juraj Heriban, Špačince už boli zasa riadnou farnosťou. V uvedenom zozname vidno, že duchovní sa v Špačinciach striedali pomerne často. Pravdepodobne to bolo pod vplyvom blízkej Trnavy, prečo sa o faru v Špačinciach uchádzali aj kňazi uprednostňovaní cirkevnou vrchnosťou. Celé polstoročie tu pôsobil iba Anton Farkas (od 27. IV. 1817 do 2. V. 1867). Bol účastníkom napoleonských vojen a preto aj dočasne prerušil teologické štúdiá.
 
 
Špačince patria medzi najstaršie farnosti. V knihe Series parochiarum na str. 246 – 247 je tento zoznam špačinských duchovných:
1706 – 1711 – Juraj Turkovič
1711 – 1712 – Juraj Heriban
1712 – 1713 – Ján Kerkovič
1714 – 1717 – Michal Szalay
1717 – 1718 – Pavol Romány
1718 – 1720 – Ján Ethay
1720 – 1721 – Ján Pavol Bajan
1722 – 1727 – František Pavol Gazaffy
1727 – 1727 – Martin Barczay
1727 – 1728 – Jozef Szukop
1728 – 1730 – Emerik Daniel Visnyovszky
1730 – 1732 – Ján Mihalovics
1732 – 1733 – Martin Hersány
1733 – 1733 – Jakub Csipczyr
1733 – 1734 – Martin František Jochan
1734 – 1739 – Pavol Vreteniczky
1739 – 1739 – Matej Balkó
1739 – 1740 – Martin Miksics
1740 – 1741 – Alexander Trsztyánszky
1741 – 1746 – Ján Mikeska
1746 – 1751 – Juraj Jaross
1751 – 1753 – Krištof Nozdroviczky
1753 – 1776 – Emerik Choján
1776 – 1776 – Štefan Pekarik
1776 – 1783 – Tomáš Augustín Chovancsek
1783 – 1800 – Pavol Klaineder
1800 – 1815 – Andrej Simoncsics
1815 – 1817 – Florian Butassovics
1817 – 1867 – Anton Farkas
1867 – 1896 – Rudolf Sullay
1896 – 1910 – Augustín Szintula
1910 – 1946 – Kornel Kausek
1946 – 1977 – Jozef Pikna
1977 – 1984 – Michal Hukel
1985 – 2003 – Vendelín Kubíček
2003 – 2009 – Alojz Jakubec
2010 –         – Ľuboš Hašan
 
Špačince sú známe aj tým, že z okolitých obcí majú najvyšší počet kňazov – saleziánov, ktorí boli vysvätení v rokoch 1926 – 1947:
1926 – Dr. František Sersen
1937 – Karol Sersen
1937 – Anton Sersen
1937 – Michal Sersen
1938 – Rudolf Ilenčík
1937 – Jozef Strečanský
1942 – Ľudovít Ilenčík
1943 – František Kollár
1945 – František Dobrovodský
1947 – Rudolf Ilenčík
1947 – Leopold Sersen
 
Niektorí z nich šírili slovo Božie ako misionári za hranicami našej republiky i mimo Európy. Okrem nich majú Špačince 28 rehoľných sestier.

 


 

Nový kostol

V Špačinciach sa z roka na rok zvyšoval počet obyvateľov a starý kostol nestačil pojať veriacich najmä počas významných cirkevných sviatkov. Niektorí naši občania navrhovali stavať nový kostol „pod lipami“, iní v strede dediny. Na jar roku 1939 zbúrali starý kostol a začali stavať po ľavej strane starého kostola. Na žiadosť Pamiatkového úradu ponechali vežu, sanktuárium a kaplnku sv. Anny. Nový kostol zabral 2/3 miesta, na ktorom stál starý kostol a preto je veža na pravom boku. Je zaujímavé, že celá stavba trvala len 5 a pol mesiaca v celkovej hodnote 460 tisíc Ks. K tomu treba prirátať hlavný oltár za 33 tisíc Ks a lavice za 24 tisíc Ks. Organ ponechali pôvodný, ktorý bol dovezený do starého kostola a vtedy už mal 75 rokov. Jeho oprava stála 5 tisíc Ks. Je na ňom tento nápis: „O postavenie tohto organa sa postaral v R. P. 1891 farár z Wetzvaldu Henrich Sommer“. Organ vtedy postavil H. Schiffner z Prahy.
Peniaze na stavbu nového kostola boli z týchto zdrojov: náš občan František Moravčík venoval 100 tisíc Ks a na hlavný oltár 33 tisíc Ks. Na znak vďaky za takú obetavosť mu postavili vedľa kostola hrobku s nápisom zamurovaným do steny kostola. Bočný oltár Krista Kráľa dal zhotoviť Šimon Henček, špačinský rodák, ktorý býval v Argentíne. Mesto Trnava, ako vtedajší patrón špačinského kostola, darovalo zo základiny M. Ujgyörgyovej 100 tisíc Ks, 80 tisíc Ks dali z kostolného fondu, ktorý spravoval Biskupský úrad v Trnave. Ostatné peniaze zložili naši občania. Kostol postavila staviteľská firma Kreybig a Kiszela z Bratislavy. O jeho postavenie mal zásluhu miestny rodák, vtedy direktor Saleziánskeho ústavu v Trnave Dr. František Sersen a vtedajší organista Leonard Čerešňák. Nový kostol posvätil Dr. Ambróz Lazík, generálny vikár z Trnavy dňa 29. októbra 1939. Nový bočný oltár Krista Kráľa neskoršie posvätil dp. Hlúbik, salezián z Trnavy.


 

Rekonštrukcia kostola v roku 1997

V roku 1997 prešiel kostol rekonštrukciou. Po tom, čo PD Špačince doviezlo lešenie zo Šaštína, akademický maliar Peter Čambál výjavmi z Biblie od začiatku mája do polovice júna 1997 okrášľoval vnútro kostola. Nad hlavným oltárom namiesto starého obrazu bez umeleckej a historickej hodnoty, sa vyníma nový dynamický obraz, zachytávajúci narodenie Panny Márie. Dýcha radosťou starnúcich rodičov, sv. Anny a Joachima, z jej narodenia, má bohatú symboliku. Obnovil sa tiež bočný oltár, krížové cesty, sochy, rekonštruovalo sa elektrické vedenie, osvetlenie i ozvučenie, bezpečnostné zariadenie. Zrenovovali i pridali sa lavice, vymenili porušené spodné časti skiel na oknách. Porobili sa i ďalšie veci. Takisto aj organ prešiel generálkou.
Pri poslednej oprave časti veže v októbri 1997 bol v jej kupole nájdený list pre budúce generácie od predstaviteľov Špačiniec z roku 1939, kedy bol nový kostol postavený, spolu s vtedy platnými mincovými platidlami. Obec sa postarala o jeho doplnenie obsahom aktuálnym v súčasnosti.


 

Cirkevné pamiatky

Na cintoríne po ľavej strane kostola je kalvária z roku 1797 s barokovým krížom, ktorý vtedy stál 12 tisíc zlatých. Roku 1873 veriaci postavili 14 staníc a v roku 1930 boli do staníc namaľované obrazy. Obnovili ich v sedemdesiatych rokoch a v Ríme ich posvätil pápež Pavol VI.
Na cintoríne je aj socha sv. Trojice z roku 1717. Popri nej je socha sv. Vendelína z roku 1807, ktorá bola pôvodne za dedinou po ľavej strane cesty do Malženíc. Sochu dal postaviť Pavol Révay. V minulosti sa k nej každý rok po 20. októbri konali procesie.
Po pravej strane cesty od Trnavy je kríž s obsahom Trnavskej Panny Márie. Jej pravé oko vraj krvácalo v dobe moru, ktorý bol v Trnave roku 1710, kedy naň zahynulo 787 osôb. Predpokladáme, že obraz sem dali v uvedenom roku po zastavení moru ako poďakovanie, že sa nerozšíril do Špačiniec.
Na ľavej strane trnavskej cesty stojí socha Krista Kráľa z roku 1678 a dal ju postaviť Pavol Orban, kráľovský radca. Priviezli ju z Lišova, okres Krupina. Pod sediacim Kristom Pánom sú z kameňa vykresané všetky mučiace nástroje. Socha je dodnes zachovalá a chránená Pamiatkovým úradom.
V roku 1929 v dedine postavili sochu sv. Rodiny a na konci dediny, po ľavej strane cesty do Dolného Dubového, stojí osamelá socha Božia muka.
Po ľavej strane potoka pri moste stála v minulých rokoch kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá je dnes pri MŠ. Socha sv. Floriána bola umiestnená vo výklenku steny bývalého liehovaru a dnes je na budove požiarnej zbrojnice.

 

Náboženský život v obci

15. októbra 1927 špačinské deti boli v Dolnej Krupej na birmovke a 7. januára 1932 bola prvá birmovka v Špačinciach. Od 22. do 30. januára 1927 boli v našej obci misie, ktoré viedol P. Čambal S. J. a O. Eisella z Trnavy. V roku 1941 od 9. do 16. marca misie viedli tešitelia B. Srdca z Mariatálu a posledné misie boli v roku 1947.
Špačinčania chodievali na púte do Šaštína, do Mariatálu (Marianky), na Božské Srdce do Trnavy, ďalej do Lehôtky a do Nádaša (Trstína). Voľakedy chodievali aj do Mariazellu a do Wamberíc pešo ta i späť. Keď prišli z púte napr. zo Šaštína, svojim známym dávali odpustky slovami: „Aby ste boli účastní P. Márie šaštínskej a všetkých našich pobožností.“ Toto sa zachovalo podnes. Okrem riadnych procesií v Špačinciach sa konali procesie k sv. Trojici, k sv. Vendelínovi a k sv. Floriánovi. Cez krížové dni boli tri procesie: k Božej muke, k sv. Jánovi Nepomuckému a k Trnavskej Panne Márii. Na jar na sv. Marka sa robievali procesie na posviacku ozimín.

 

Organisti

Kanonická vizitácia z roku 1713 a 1756 zaznamenáva aj plat organistu: od domu jedna meca raži, od pohrebu 15 - 25 grajciarov, od spievania pašií 25 a od procesie 12 grajciarov. Do roku 1923 organista mal na starosti i zvonenie. Roku 1924 školská stolica ho oslobodila od tejto povinnosti. Zvonenie mal na starosti jeden kostolný žobrák a ročne mu platili z obecnej pokladne 365 Kč. Organistovou povinnosťou bolo aj obstarávanie oblátok do kostola.

Známi špačinskí organisti podľa kanonickej vizitácie boli:
v roku 1813 - Ján Mihalovič
a v roku 1847 - Georg Táborský

Podľa kroniky v rokoch:
1887 - 1924 – Július Jakubéczy
1924 - 1951 – Leonard Čerešňák
1952 - 1970 – Alfonz Velšic
1971 - 2009 – Jozef Slezák
2009 - 2010 – Ladislav Vajgel
2010 -         – Jozef Slezák


 

dnes je: 22.11.2017

meniny má: Cecília

Vývoz komunálneho odpadu

29. novembra 2017

Zber separovaného odpadu

14. decembra 2017

Rýchle odkazy

Zodpovední

Za obsah zodpovedá
webmaster

webygroup

Úvodná stránka